BRATISLAVA. Keď slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v parlamente predstavoval priority slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie, v mnohých bodoch priznal, že pri týchto témach majú hlavné slovo lídri štátov a orgány v Bruseli.
Priority, ktoré si slovenská vláda určila, však predsa len naznačujú, kam chce Slovensko Európu nasmerovať.
Aké sú a čo znamenajú?
Energetická únia
Toto môže byť pre Slovensko kľúčová téma, keďže na úrovni Európskej komisie ju zastrešuje práve slovenský komisár Maroš Šefčovič.
Jej cieľom je zjednotiť európsku energetickú politiku tak, aby mal „každý štát dostatok energie, bolo to čo najlacnejšie a narobilo to čo najmenej škody na životnom prostredí“, uviedla pre SME analytička českého EurActivu Adéla Denková.
Tento proces bude trvať ešte niekoľko rokov a rýchlosť bude záležať od toho, do akej miery sa štáty budú chcieť prispôsobovať spoločným pravidlám. Za spoľahlivosť dodávok energie by totiž ručil Brusel, čo môžu politici v členských štátoch vnímať ako stratu časti suverenity, či rovno ohrozenie národnej bezpečnosti.
Počas slovenského predsedníctva sa bude rokovať o európskom systéme obchodovania s emisiami, z pohľadu slovenských národných záujmov má, samozrejme, veľký význam legislatívny balíček z februára o bezpečnosti dodávok zemného plynu, hovorí Denková. Nad zmluvami o dodávkach s tretími štátmi ako Rusko má vďaka tejto dohode väčší dohľad Európska komisia.
„Je však otázka, do akej miery bude môcť v najbližšom polroku Slovensko využívať svoje postavenie predsedníckej krajiny, ktorá by mala dosahovať kompromis medzi rozdielnymi pohľadmi štátov a nie presadzovať svoje národné záujmy,“ dodáva Denková.
Šefčovič: Energetická únia neexistuje, musím ju vybudovať Čítajte Udržateľná migračná a azylová politika
Ide zrejme o najkontroverznejší bod slovenského predsedníctva. V čase, keď vláda podala žalobu na Európsku úniu za kvóty na počet prijatých žiadateľov o azyl, je otázka migračnej a azylovej politiky veľmi citlivá.
Citlivosť ešte zvýrazňuje návrh Európskej komisie, ktorá navrhuje pokutu 250-tisíc eur za každého neprijatého utečenca. Stredoeurópske štáty to rázne odmietajú.
