O azyl v Belgicku požiadalo vlani takmer 900 Slovákov
Brusel 4. januára (TASR) - Počet žiadostí o politický azyl v Belgicku
sa vlani znížil oproti roku 2000 takmer o polovicu. Úrady za minulý
rok zaznamenali 24.549 žiadostí, zatiaľ čo predvlani to bolo
rekordných 42.691 žiadateľov. Zo Slovenska prišlo vlani do Belgicka
898 žiadateľov.
Najviac utečencov za minulý rok pochádza z Ruska (2424
žiadostí), Alžírska (1709) a Konžskej demokratickej republiky (1371).
"Zo Slovenska sme vlani zaznamenali 898 uchádzačov o azyl," povedal
dnes TASR Freddie Rosemont z imigračného úradu pri belgickom
ministerstve vnútra v Bruseli.
Oproti roku 2000 ide aj v prípade Slovenska o veľký pokles
- vtedy sa totiž belgickým úradom prihlásilo takmer 1400 žiadateľov
zo SR. Minulý rok boli najhorúcejšími mesiacmi apríl a máj, počas
ktorých prišlo do Belgicka takmer 300 Slovákov a Brusel uvažoval
o obnovení vízovej povinnosti pre občanov SR.
Belgický minister vnútra Antoine Duquesne verí, že výrazný
pokles počtu žiadateľov o azyl v Belgicku je výsledkom sprísnenej
azylovej politiky, ku ktorej Brusel pristúpil začiatkom minulého
roka. Belgicko vtedy zrušilo atraktívnu finančnú podporu utečencov,
nahradilo ju skromnou materiálnou podporou a výrazne tiež urýchlilo
proces vybavovania žiadostí o azyl.
"Ide o výrazný pokles, najmä keď vezmeme do úvahy celoeurópsky
trend zvyšovania počtu azylantov," potešil sa minister v komuniké.
Pripomenul tiež, že Belgicko dôsledne pokračuje v deportáciách
zamietnutých žiadateľov - vlani muselo krajinu opustiť okolo 15.000
osôb.
Nové práva pre maďarské menšiny vyvolali búrlivú diskusiu
Londýn 4. januára (TASR) - V Maďarsku platí od Nového roku zákon,
ktorý má zaistiť pomoc viac než trom miliónom príslušníkov maďarských
menšín v susedných štátoch. Podľa tzv. preferenčného zákona budú môcť
maďarskí krajania dočasne pracovať, študovať, liečiť sa a dokonca
i platiť dane v Maďarsku. Zákon však vyvolal rad sporov - doma
i v zahraničí, konštatuje na svojej internetovej stránke BBC.
Maďarská vláda vypracovala zoznam asi 20 organizácií v Rumunsku
- kultúrnych, politických i náboženských, ktoré budú mať právo
odporučiť, aby Budapešť vydala osobe označujúcej sa za Maďara
preukaz totožnosti. Tento prekaz bude platiť len na maďarskej pôde.
Nový zákon je však od samého začiatku tŕňom v oku rumunskej
vláde, ku ktorej sa neskôr pripojila i vláda slovenská a celkom
nedávno aj srbská. Táto legislatíva podľa nich porušuje ich
suverenitu.
"Domnievame sa, že hlavná zodpovednosť za ochranu práv menšín
žijúcich na území Rumunska by mala zostať na rumunskej vláde. Od
samého začiatku sme mali o nevyhnutnosti a užitočnosti tohto zákona,
ktorý ponúka jednej menšine zvláštnu ochranu, pochybnosti,"
konštatuje rumunský premiér Adrian Nastase.
Vlani v auguste sa Maďarsko a Rumunsko obrátili na benátsku
komisiu Rady Európy, aby rozhodla v ich spore. Dvadsaťstránkový
verdikt, zverejnený v októbri, analyzuje všetkých deväť podobných
zákonov, ktoré existujú v ostatných európskych štátoch.
Prvýkrát v histórii rozhodnutie komisie stanovilo zásadu, podľa
ktorej materský štát môže podporovať svoje národné menšiny
v zahraničí. Maďarskí politici tak svoj zákon obhájili.
"Menšiny jednoznačne zvíťazili a benátska komisia stanovila
nové európske pravidlá, ktoré by mohli prispieť k vytváraniu
efektívneho systému ochrany menšín. Odteraz je teda legálne, aby
materské štáty podporovali subvenciami svoje menšiny," vysvetľuje
Zsolt Németh, politický štátny tajomník maďarského ministerstva
zahraničných vecí.
Rumunsko reagovalo na verdikt tým, že sa zameralo na inú časť
rozhodnutia, ktoré bolo voči Maďarsku kritické. Zákon by podľa neho
mohol diskriminovať etnickú väčšinu v krajine, kde žije maďarská
menšina. Obe strany mali záujem o kompromis a maďarský premiér urobil
významný ústupok - všetci rumunskí občania, teda nielen príslušníci
maďarskej menšiny, majú odteraz právo v Maďarsku pracovať.
To ale Maďarov vydesilo. Zaplaví maďarský pracovný trh lacná
pracovná sila z Rumunska? pýtajú sa. Budú teraz musieť uzavrieť
podobné dohody aj s Ukrajinou, Srbskom a Slovenskom len preto, aby sa
pomohlo Maďarom žijúcim v cudzine udržať si identitu? Diskusia na
túto tému sa práve začala...
Auto zo Slovenska viezlo 1900 kartónov nepreclených cigariet
Eisenstadt 4. januára (TASR) - Pracovníci colného úradu v rakúskom
Kittsee odhalili vo štvrtok pašerákov cigariet.
Ako dnes oznámila agentúra APA, v malej dodávke, ktorá prišla
zo Slovenska a podľa dokladov viezla časti topánok, sa našlo 1900
kartónov cigariet.
Nepreclené cigarety by mali na čiernom trhu hodnotu 57.000 eúr.
Vodiča aj spolucestujúceho polícia zatkla a auto zhabala.
Česi majú najlepší vzťah k Slovensku
Praha 5. januára (TASR) - Česi po vzniku samostatného štátu spomedzi
susedných štátov najlepšie hodnotia Slovensko. Vzťahy Čechov
k Slovensku sa výrazne upevnili hlavne po odchode bývalého premiéra
Vladimíra Mečiara a nástupe koalície Mikuláša Dzurindu. Vyplýva to
z prieskumu verejnej mienky agentúry STEM.
Od roku 1994 sa vzťahy Čechov k okolitým krajinám zlepšujú.
Okrem Slovenska to platí hlavne o Poľsku a Maďarsku. Približne od
roku 1998 sa zlepšil vzťah Čechov aj k Nemecku, hoci sú stále horšie
v porovnaní s predchádzajúcimi troma krajinami.
Vzťah Čechov k Rakúsku, ktoré v posledných rokoch poznamenali
spory o juhočeskú jadrovú elektráreň Temelín, sa dá charakterizovať
ako dobrý, hoci Rakúsko nepatrí k najlepšie hodnoteným krajinám.
Názory na Slovensko, Poľsko a Maďarsko sú prakticky zhodné vo
všetkých sociodemografických skupinách a medzi stúpencami všetkých
významných politických strán. Vzťahy k Rakúsku a hlavne k Nemecku sú
naopak ovplyvnené generačne aj politicky. Starší ľudia nad 60 rokov
cítia k Nemecku odstup až odpor a ľavicovo orientovaní obyvatelia ČR
považujú Nemecko, v menšej miere aj Rakúsko za súčasť bývalého
"tábora imperializmu".
Do Rakúska cez zelenú hranicu zo SR smerovalo 21 utečencov
z Afganistanu
Viedeň 5. januára (TASR) - Napriek mrazivému počasiu neprestáva nápor
ilegálnych utečencov, ktorí sa po prekročení slovensko-rakúskej
zelenej hranice pokúšajú dostať na územie Rakúska.
V noci na dnes príslušníci rakúskej armády Bundesheeru
a pohraničnej polície zadržali dovedna 21 emigrantov v lokalite
Deutsch Jahrndorfu v okrese Bezirk Neusiedl am See, ktorí pešo
prekročili práve hranicu zo SR. Všetci zadržaní prisťahovalci
pochádzali z Afganistanu.
M.Duray a B.Bugár kritizovali maďarskú pozíciu za postoj k dohode
Budapešť/Bratislava 5. januára (TASR) - Vyhlásenie
o rumunsko-maďarskom porozumení svedčí o tom, že dohodnúť sa dá,
uviedol v sobotu Miklós Duray. Politik tým reagoval na postoj
Maďarskej socialistickej strany (MSZP), podľa ktorého maďarská vláda
podpisom rumunsko-maďarskej dohody "pomýlila a zradila" Maďarov
žijúcich v zahraničí.
Výkonný podpredseda Strany maďarskej koalície (MKP) označil za
úplne neopodstatnenú "nervóznu reakciu opozičnej časti maďarskej
vnútornej politiky". Podľa Duraja sa rumunsko-maďarskou dohodou
nijako nemení zákon o štatúte Maďarov v susedných krajinách a teda
ani maďarský trh práce nie je ohrozenejší než tomu bolo predtým.
Uplatňovanie krajanského zákona na Slovensku prebieha podľa
očakávania, domnieva sa Duray. Dúfame, že to bude aj naďalej tak,
pretože predpokladáme, že ani Slovensko nebude stavať do cesty jeho
realizácie viac prekážok ako Rumunsko a s ním sa dalo dohodnúť,
povedal predstaviteľ SMK.
Duray sa domnieva, že výhrady z maďarského opozičného tábora,
ktoré sa týkajú rumunsko-maďarskej dohody, sú skôr súčasťou predohry
predvolebnej kampane a je to výhradne záležitosť opozície.
Keď Maďari na Slovensku potrebovali pomoc, Orbánova vláda vždy
pomohla a vždy sa dôsledne držala zásady, že pomáhala v tom, čo
žiadali Maďari a čo nie je v rozpore s európskymi normami, povedal
predseda SMK v súvislosti so stanoviskom MSZP.
Neviem o ničom, čo by podporilo piatkové obvinenie MSZP povedal
Bugár pre maďarskú tlačovú agentúru pred svojím odchodom do Veľkej
Británie. Po svojom návrate domov si podám aj s rodinou žiadosť
o preukaz zahraničného Maďara, dodal Bugár.
Príprava česko-slovenského práporu pre Kosovo vrcholí
Praha 6. januára (TASR) - Príprava spoločného česko-slovenského
práporu pre misiu KFOR v Kosove v týchto dňoch vstupuje do záverečnej
fázy.
Slovenskí vojaci sa v dňoch 7. a 8. januára pripoja k českým
kolegom vo vojenskej základni v Českom Krumlove, kde do 24. januára
potrvá spoločný výcvik.
Podľa informácií Miroslava Šindelářa z oddelenia tlačovej
služby ministerstva obrany sa tak spoločná jednotka doplní na celkový
počet 500 osôb.
"Základ štyroch stoviek českých vojakov tvoria príslušníci 4.
brigády rýchleho nasadenia a Armádu SR bude v zmiešanom prápore
zastupovať 100 vojakov z Martina," dodal Šindelář.
Veliteľom česko-slovenského kontingentu bude plukovník Lubomír
Frk, ktorý bude zabezpečovať činnosť v súlade s národnými a štátnymi
záujmami. Za plnenie úloh práporu bude zodpovedný jeho veliteľ
podplukovník Jiří Dragan.
Oddelený výcvik českých a slovenských vojakov odštartoval už 3.
decembra v Českom Krumlove a v Martine. Slávnostný nástup 1.
česko-slovenského práporu sa uskutoční 25. januára a predpokladá sa
aj účasť prezidentov oboch krajín. Prápor sa vo februári presunie do
Kosova a 1. marca prevezme operačné úlohy.
Veliteľstvo zmiešaného zboru bude na okraji obce Sajkovac (asi
30 kilometrov od Podujeva), kde bolo od minulej jari veliteľstvo
prieskumnej roty Armády ČR.
Jednotka bude v rámci mnohonárodnej brigády pod operačným
velením Veľkej Británie zabezpečovať srbsko-kosovské hranice,
zaisťovať bezpečnosť pre návrat vyhnancov a utečencov, podporovať
pôsobenie humanitárnych organizácií, spolupracovať s civilnou správou
OSN a zaisťovať bezpečnosť národnostných menšín.
