BRATISLAVA 19. apríla (SITA) - Slovenská republika od svojho vzniku napredovala výnimočne rýchlo a dosiahla "neuveriteľné úspechy." Myslí si to fínska prezidentka Tarja Halonenová, ktorá pricestovala na návštevu Slovenska. V minulosti pritom pôsobila ako spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre Slovensko a aj jej názor zavážil pri prijímaní našej krajiny za člena Rady Európy. Od roku 1993 sledovala vývoj na Slovensku a vyhlásila, že nás veľmi dobre pozná. Vzájomné poznanie oboch krajín je pritom dôležité pre ďalšiu spoluprácu, o ktorú má Fínsko podľa Halonenovej záujem.
Fínska prezidentka po rokovaní so slovenským partnerom Ivanom Gašparovičom zároveň zdôraznila, že vstup Slovenska do Európskej únie (EÚ) umožnil, aby sa obe naše krajiny viac spoznali. V súvislosti s európskou politikou Halonenová zdôraznila, že na pôde únie sa menšie štáty, ako je Fínsko a Slovensko, na kľúčových témach zhodujú. Dôkazom je aj názor oboch hláv štátov na prijímanie európskej ústavnej zmluvy. Tá podľa Gašparoviča "nie je najšťastnejšia", krajiny EÚ by ju však mali podľa jeho názoru podporiť. "Už dnes je ale potrebné vedieť, v čom táto zmluva bude musieť byť novelizovaná," povedal slovenský prezident, ktorý mal na mysli predovšetkým otázku postavenia národných parlamentov. Ako sa zhodol s fínskou partnerkou, budúcnosť euroústavy bude závisieť najmä od výsledku referenda vo Francúzsku, kde rozhodnú o jeho ratifikácii 29. mája.
Keďže Halonenová je známa ako aktivistka za dodržiavanie ľudských práv a stála aj pri zrode Európskeho rómskeho fóra v Štrasburgu, počas rokovania s Gašparovičom sa nevyhla ani téme rómskej problematiky na Slovensku. "Otázka Rómov nie je dnes problémom Slovenska. Nielen dnes, už dávno nie je problémom len jednej krajiny," zdôraznil Gašparovič, podľa ktorého sa snažíme túto otázku riešiť. Myslí si, že po vstupe do EÚ sa nám podmienky riešenia rómskej problematiky zlepšili. Vyriešenie tejto otázky však záleží od spolupráce celej Európy a celej rómskej komunity. Prioritou sa pritom musí stať vzdelávanie Rómov, na ktorom však musia mať záujem aj oni sami.
Halonenová tiež vysvetlila úspech fínskeho školského systému, ktorý je považovaný za najlepší vo svete. Základom je podľa nej daňový model - vysoké dane - "to je tajomstvo nášho školstva", vyhlásila. Vďaka vysokému daňovému zaťaženiu môže totiž štát podporovať školstvo. To sa zameriava na predškolskú prípravu detí, ktoré začínajú chodiť do škôl od 7 rokov. Okrem toho sa podľa Halonenovej snažia u detí vybudovať pozitívny vzťah k vzdelávaniu.
