BRATISLAVA 19. apríla (SITA) - V Európe vládne veľká nedôvera voči geneticky modifikovaným organizmom (GMO), tvrdia slovenskí odborníci. Európsky legislatívny systém v oblasti GMO patrí medzi najzložitejšie a najprísnejšie na svete, uplatňuje princíp predbežnej opatrnosti. Vedci sa nazdávajú, že strach z genetiky je výsledkom nedostatočných a niekedy aj nesprávnych informácií z médií či od mimovládnych organizácií (MVO). Podľa profesora Jána Turňu z Prírodovedeckej fakulty (PriF) Univerzity Komenského (UK) to predstavuje veľký ekonomický Damoklov meč, ktorý visí nad Európou. Slovenskí odborníci preto založili občianske združenie Moderné biotechnológie a spoločnosť, prostredníctvom ktorého chcú vysvetliť verejnosti všetky klady genetických modifikácií. Ako prezentovali na dnešnej tlačovej besede v Bratislave, vlani už geneticky modifikované plodiny pestovalo 8,25 miliónov farmárov v 17 krajinách sveta na 81 miliónoch hektárov pôdy. Predpokladá sa, že v roku 2015 sa približne 50 percent obchodu s poľnohospodárskymi plodinami bude diať prostredníctvom GM plodín. Najviac produkcie GM plodín je v USA (59%), Argentíne (20%), Kanade (6%), Brazílii (6%) či v Číne (5%).
Podľa slov predsedu združenia a vedeckého tajomníka Výskumného ústavu potravinárskeho Petra Siekela sú všetky v EÚ doteraz schválené GMO a potraviny z nich bezpečné a nemôžu ohroziť zdravie spotrebiteľov a životné prostredie. Dodal, že schvaľovací proces v EÚ je prísny. "Nepoužívajú sa napríklad gény, ktoré by mohli potenciálne spôsobiť alergie, trebárs gény brazílskych orechov, rýb, kôrovcov." Ako ubezpečila Mária Chrenková z Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre, geneticky modifikované plodiny sa používajú na kŕmenie zvierat už desať rokov. Výsledky štúdií potvrdzujú, že GM plodiny zaradené do výživy testovaných zvierat nemajú iné vplyvy na produkciu, spotrebu a trávenie krmív, zdravotný stav zvierat, ani na kvalitu produktov, napr. mäsa a mlieka ako bežné plodiny.
Rozvojom biotechnológií sa zaoberajú aj mnohé globálne inštitúcie - FAO, WTO, WHO, konštatoval Siekel. Turňa poukázal na prípadové štúdie Národného centra pre potraviny a poľnohospodársku politiku vo Washingtone z roku 2003. Zaoberali sa odhadom potenciálneho dopadu zavedenia rastlinných biotechnológií do poľnohospodárstva EÚ. Štúdie ukázali, že pestovanie ôsmich GM plodín, medzi nimi i kukurice, sóje a repky môže ušetriť poľnohospodárom 1,6 mld. eur, pretože použijú o 14 400 ton pesticídov menej, než pri pestovaní konvenčných plodín. Odborníci však zároveň dodávajú, že požiadavka stopercentnej bezpečnosti je fikcia. A to nielen pri GMO. "Nikdy nebol predložený nezvratný dôkaz, že napríklad bravčový bôčik nie je rizikový," konštatovali odborníci.
