BRATISLAVA.Osobnosť slovenskej architektúry, profesor Štefan Šlachta, zomrel vo veku 76 rokov. Architekt skonal vo štvrtok 26. mája po dlhej a ťažkej chorobe. Posledná rozlúčka s ním sa uskutoční 2. júna o 11:45 v bratislavskom Krematóriu, agentúru SITA o tom informoval Spolok architektov Slovenska (SAS).
Architekt profesor Štefan Šlachta sa narodil 6. decembra 1939 v Ružomberku. Po ukončení štúdia na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) v Bratislave pôsobil ako asistent u profesora Vladimíra Karfíka, jednej z najväčších osobností československej architektúry 20. storočia.
Neskôr pracoval v Dopravoprojekte, v Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti a od roku 1990 na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, kde bol prorektorom (1991 - 1993) a rektorom (1994 - 2000). Štefan Šlachta bol zakladajúcou osobnosťou Spolku architektov Slovenska a jeho prvým prezidentom (1990 - 1994).
Prezidentom spolku bol aj v rokoch 2002 až 2008. Je autorom desiatok článkov a príspevkov do domácich i zahraničných publikácií najmä o architektúre 20. storočia a medzivojnovej moderny.
V roku 2004 sa stal laureátom ceny Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry. Pri jej vyhlásení SAS zdôvodnil udelenie jednej z najvýznamnejších cien za architektúru u nás Štefanovi Šlachtovi medzi iným tým, že sa svojím celoživotným dielom zaslúžil o rozvoj architektúry na Slovensku tak, ako doteraz málokto a odkrýval hodnoty modernej a súčasnej architektúry.
Vychoval rad študentov, zaslúžil sa o popularizáciu slovenskej architektúry. V 90. rokoch bol spoluzakladateľom, prvým predsedom a neskôr prezidentom SAS. Pričinil sa tiež o vznik Slovenskej komory architektov. Štefan Šlachta sa vypracoval na prvú osobnosť architektonickej obce na Slovensku a bol najznámejším reprezentantom nášho architektonického života v zahraničí.
Štefan Šlachta bol neúnavným iniciátorom a organizátorom odborných diskusií, konferencií, výstav, prednášok doma aj v zahraničí. Pôsobil aj ako hlavný architekt mesta Bratislava. Ako prvý sa pustil do veľkorysého výskumu diela architekta Ladislava Hudeca a ďalších architektov slovenského pôvodu, ktorí pôsobili v zahraničí, informuje SAS na svojom sociálnom profile.
