Američanka Frances Geretyová pracovala v štyridsiatych rokoch minulého storočia ako textárka. Nevymýšľala však texty piesní, ale úderné reklamné slogany. Práve zápasila s veľkým klientom - diamantovým kartelom De Beers. Po ťažkom tvorivom dni už mala namierené do postele, keď jej predsa len ešte čosi napadlo.
Rýchlo načmárala pár slov na kus papiera a ľahla si spať, pretože ráno ju čakalo dôležité stretnutie. Keď potom o pár hodín predstavovala svoj reklamný slogan, kreativitou príliš neohúrila. Nik vtedy netušil, že jej narýchlo vymyslené heslo „A Diamond is Forever“ (Diamant je večný) zachráni upadajúci diamantový priemysel a odštartuje tradíciu diamantových zásnubných prsteňov.
Kartel zrodený zo strachu
Diamant Oppenheimer Blue bol pomenovaný po Philipovi Oppenheimerovi, ktorého rodina kedysi ovládala firmu De Beers. (zdroj: Profimedia)Kým ľudia objavili krásu týchto magických kameňov, dlho sa pred nimi úspešne skrývali pod nánosmi blata v korytách indických riek, v brazílskych džungliach a afrických púšťach. Naprieč storočiami však pomaly pribúdali náleziská aj prešibaní obchodníci, diamanty sa stávali čoraz žiaducejšími pre svoju nezničiteľnú tvrdosť, schopnosť ryť do kovu a nádherne lámať svetlo.
Aj keď sa z obchodnej komodity postupne menili na šperky a amulety, ostávali vzácnosťou, ktorá svojím trvalým pôvabom uchvacovala svet. Keď lovci diamantov v roku 1870 narazili v Južnej Afrike blízko rieky Orange na obrovské diamantové polia, čoskoro sa tieto jagavé kamene začali ťažiť na tony. Hrozí záplava trhu, začala blikať výstražná kontrolka v hlavách britských finančníkov a obchodníkov, ktorí stáli v pozadí juhoafrických baní. Dostali strach.
