BRATISLAVA. Bežní ľudia, odborníci či mimovládne organizácie majú po prvý raz dostať možnosť vyjadriť sa aj k poslaneckým návrhom zákonov. Do pripomienkového konania by sa po novom malo dostať všetko, čo v parlamente prejde prvým čítaním.
S novinkou prišli v novele zákona o rokovacom poriadku podpredsedovia parlamentu Martin Glváč zo Smeru a Andrej Hrnčiar zo Siete s poslancami Tiborom Bernaťákom z SNS a Gáborom Gálom z Mosta-Híd.
„Na tento účel sústredí z dôvodu prehľadnosti Kancelária Národnej rady takéto návrhy zákonov na webovom sídle Národnej rady,“ napísali poslanci v dôvodovej správe.
Podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová za opozičnú SaS návrh víta, hoci hlavný problém to podľa nej nerieši. Namiesto kvality sa podľa nej rieši stále najmä autorstvo návrhov. Poukazuje na to, že na poslednej parlamentnej schôdzi prešiel z 57 opozičných návrhov len jediný.
„Naše návrhy nemajú šancu prejsť ani do druhého čítania. Veľmi by ma však zaujímali reakcie profesných organizácií či tretieho sektora,“ povedala. Keďže väčšinu zo svojich návrhov opozícia podľa nej vopred predrokuje s odborníkmi, verí, že odozva by bola dobrá.
Niektoré zákony chce Smer prijímať bez verejnosti Čítajte Viskupič žiada nulté čítanie
Pripomienky by podľa navrhovaného systému mali vyhodnotiť navrhovatelia zákonov, teda poslanci či výbory.
„Návrh zákona vyžaduje, aby tento dokument bol spracovaný ešte pred začatím rokovania výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený na prerokovanie v druhom čítaní,“ vysvetľujú autori novely.
Hovoriť o tom, ako by sa do procesu mohli dostať aj opozičné návrhy zákonov, chce aj Jozef Viskupič z OĽaNO. Bojkotu by podľa neho mohlo predísť akési nulté čítanie, pri ktorom by opozícia oslovovala predsedov poslaneckých klubov a predsedov strán. „Pre každý jeden legislatívny návrh urobíme nulté čítanie, keď sme oň žiadaní a budeme hľadať politickú podporu,“ hovoril v televízii RTVS.
Poslanec Smeru Ľuboš Blaha však tvrdí, že opozičné návrhy koalícia neodmieta preto, kto je ich autorom. „Treba pripraviť zákony, ktoré sú kvalitné,“ vyhlásil. Kritizoval napríklad snahu opozície otvoriť Zákonník práce bez diskusie so sociálnymi partnermi.
Nicholsonová to odmieta a hovorí, že na príprave zákonov si opozičné strany dali záležať. Viaceré navrhované zmeny podľa nej iba reagovali na potreby praxe.
Na zmene sa jej nepozdáva, že návrh vznikal za zatvorenými dverami. „Je viacero vecí, ktoré by sa mali v rokovacom poriadku zmeniť, no o zámere meniť ho ma nik neinformoval,“ povedala Nicholsonová.
Ide podľa nej o viacero drobností. Meniť by chcela napríklad pravidlo, že počas vedenia schôdze sa sama nemôže prihlásiť s faktickou poznámkou, ak v rokovacej sále nie je nik, kto by mohol zatiaľ vedenie prevziať.
Žitňanská: Vláda upravuje tvorbu zákonov, zároveň porušuje princípy Čítajte Pripomienky môžu aj vynechať
Nová vláda nedávno aj schválila aj opačnú možnosť, a to pripomienkovanie v mimoriadnych prípadoch úplne vynechať. S návrhom prišla ešte bývalá vláda Smeru. Napriek hromadnej pripomienke, ktorú podporilo vyše 2500 ľudí, ju nový vládny kabinet začiatkom mája schválil.
Organizácia Via Iuris hovorí, že ju vláda navyše schválila v zmätočnej podobe. Nie je jasné, kedy možno pripomienkové konanie skrátiť a kedy úplne vynechať. „Na rozporovom rokovaní sa pritom dohodlo riešenie tohto problému, ktoré však nie je premietnuté do schváleného znenia legislatívnych pravidiel.“
Beata
Balogová
