BRATISLAVA. Spôsob voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) by sa mal zmeniť. Počíta s tým návrh novely zákona o NKÚ, ktorý predložili na júnové rokovanie Národnej rady SR poslanci OĽaNO-NOVA.
Základnými cieľmi navrhovaných zmien sú posilnenie nezávislosti vedenia NKÚ, zvýšenie transparentnosti obsadenia vedúcich postov v tomto úrade, ako aj sprísnenie kvalifikačných a osobnostných predpokladov pre kandidátov na vedúce funkcie NKÚ.
Možnosť ukladania sankcií
Obyčajní chcú tiež zaviesť možnosti ukladania sankcií v prípade, že kontrolovaný subjekt neodstráni nedostatky zistené kontrolou do výšky 100.000 eur, zriadiť stály výbor pre NKÚ a zjednotiť výstupy kontroly úradu.
"Všetci si pamätáme nevkusné handrkovanie, komu patrí funkcia predsedu NKÚ, či koalícii, či opozícii, a ktorej strane. A videli sme, ako to handrkovanie dopadlo. NKÚ by mal byť strážnym psom a keď sa deje niečo nekalé, v prvom rade by malo byť počuť jeho štekanie," uviedla v pondelok na tlačovej konferencii poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO-NOVA) s tým, že zmena legislatívy vychádza z návrhov iniciatívy Štrngám za zmenu, ku ktorej sa pred voľbami prihlásilo viacero strán.
Predseda má byť nezávislý
Predstavitelia OĽaNO-NOVA tvrdia, že predseda NKÚ nemá byť ani opozičný, ani koaličný, ale nezávislý. Preto je podľa nich potrebné znížiť vplyv politického rozhodovania pri jeho voľbe.
Predstavujú si to tak, že kandidátov by predkladala parlamentu nezávislá Komisia pre voľbu predsedu a podpredsedov NKÚ a nie poslanci, ako je to v súčasnosti. Plénum potom zvolí predsedu a podpredsedov úradu z aspoň dvoch najlepších kandidátov na základe odporúčania uvedenej komisie.
"Navrhujeme, aby bolo konanie otvorené všetkým uchádzačom o funkciu, ktorí spĺňajú kvalifikačné kritériá, a prebehlo transparentne a bez politických tlakov. Domnievame sa, že tieto požiadavky napĺňa dvojstupňové výberové konanie, v ktorom by na prvej úrovni posudzovala kandidátov nezávislá komisia zložená zo siedmich členov," uvádza sa v dôvodovej správe.
Navrhujú verejné rokovania
Poslanci za OĽaNO-NOVA Viera Dubačová, Oto Žarnay a Ján Budaj navrhujú, aby r okovania poradných orgánov územnej samosprávy, ako sú komisie alebo obecné rady, boli verejné.
„Cieľom predkladanej novely zákona je posilniť účasť obyvateľov na správe veci verejných, a to konkrétne na komunálnej úrovni,“ vysvetľujú zákonodarcovia obyčajných ľudí.
Dubačová, Žarnay a Budaj upozorňujú, že kým zasadnutia obecných zastupiteľstiev sú zo zákona verejné, spôsob rokovania poradných orgánov samosprávy legislatíva neupravuje.
„V praxi si pravidlá účasti verejnosti v rámci rokovaní poradných orgánov upravujú samosprávy. Veľmi často však takéto interné akty určujú, že tieto orgány rokujú neverejne, čo je vážnou bariérou pri efektívnom a včasnom získavaní informácií o dôležitých samosprávnych rozhodnutiach,“ konštatujú poslanci za OĽaNO-NOVA.
Skvalitňuje jednotlivé materiály
Verejné zasadnutia samosprávnych orgánov sa podľa ich slov medzičasom stali súčasťou rokovacích poriadkov viacerých slovenských samospráv, napríklad Banskej Bystrice, kde sa ukazuje, že verejnosť nenarušuje priebeh rokovaní, naopak, nezriedka svojimi podnetmi skvalitňuje jednotlivé materiály.
Verejné zasadnutia poradných orgánov sú dlhodobým štandardom aj v Národnej rade SR, kde platí, že schôdze výborov sú podľa rokovacieho poriadku verejné, pripomínajú zákonodarcovia obyčajných ľudí.
Návrhom sa bude parlament zaoberať na júnovej schôdzi.
