Bratislava 19. apríla (TASR) - Proces nedávnych revolúcií či politicko-spoločenských zmien sa podľa posledného sovietskeho šéfa diplomacie Borisa Pankina nezastaví v Gruzínsku, či na Ukrajine, ale bude pokračovať aj v ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. "Neviem, kde k tomu príde nasledujúci raz, ale proces zmien bude pokračovať, aj keď nie nevyhnutne s dobrým výsledkom. Nikto pritom nemôže vylúčiť, že sa niečo podobného nestane aj v Rusku," uviedol Pankin počas dnešnej medzinárodnej konferencie Transatlantic Drift Debate v Bratislave.
Pankin pritom konštatoval, že po rozpade Sovietskeho zväzu sa na čelo prinajmenšom tucta krajín dostali bývalí vedúci republikoví funkcionári komunistickej strany. Napriek národným deklaráciám o slobode a demokracii tak pritom miesto jedného veľkého autoritárneho či totalitárneho štátu vznikli menšie krajiny s podobným systémom. Pankin spomenul najmä Turkmenistan, Uzbekistan, či Kirgistan.
Podľa Marca Ellenbogena, prezidenta Pražskej spoločnosti pre medzinárodnú spoluprácu, je Rusko aj v súčasnej podobe príliš veľké a jediným spôsobom ako môže prežiť je proces jeho ďalšieho rozdelenia. "Nevidím veľkú budúcnosť pre Rusko v súčasnej podobe," uviedol, pričom poukázal aj na chýbajúcu infraštruktúru na veľkom území, čo podľa neho vytvára veľký priestor pre nelegálne aktivity mafie.
K témam konferencie Transatlantic Drift Debate patrila úloha nových členských krajín Európskej únie a NATO pri ďalšom rozširovaní týchto zoskupení, ako aj pri ďalšom rozvoji vzťahov s Ruskom. Zúčastnili sa na nich politici, diplomati, experti a zástupcovia firemného sektora zo 14 krajín Európy a Ameriky. Prítomní boli tiež slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan, či bývalý československý šéf diplomacie Jiří Dienstbier. Organizátorom bola Pražská spoločnosť pre medzinárodnú spoluprácu, Nadácia Global Panel a Americká rada pre zahraničnú politiku v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky.
Marc Ellenbogen novinárov informoval, že na konferenciu nemohol z Minska prísť profesor Oleg Manajev, a to z rozhodnutia bieloruskej vlády. Manajev bol riaditeľom Nezávislého inštitútu pre sociálno-ekonomické a politické štúdie, ktorý nedávno Najvyšší súd Bieloruskej republiky zrušil. "Je to ďalší dôkaz ako zaobchádza Lukašenko so svojimi občanmi, čo nesmieme ignorovať," uviedol Ellenbogen.