BRATISLAVA. Keď úradníci pred očami spolužiakov začiatkom mesiaca necitlivo odviedli dieťa, ktoré súd pridelil matke, mnohí rodičia a učitelia sa pýtali, ako sa mohli cudzí ľudia dostať až do triedy.
V Česku pred pár dňami ohlásil Karlovarský kraj, že plánuje nakúpiť kamery a vstupné karty do škôl za 550-tisíc eur, Slovensko zatiaľ plošné opatrenia na vyššiu bezpečnosť škôl nepripravuje.
Extrémisti stoja aj za katedrami Čítajte Strážia aj upratovačky
Školy nemajú jednotný postup, každá pravidlá upravuje vo svojom školskom poriadku. Jedna z najdôraznejších formulácií znie: „Zákaz vstupu rodičom a cudzím osobám do budovy školy,“ s tým, že svojvoľne sa v budove nesmú zdržiavať ani žiaci.
“Kamerový systém je aj v záujme detí a ich bezpečnosti.
„
„Škola má mať nielen stanovené pravidlá, ktoré upravujú podmienky vstupu a pohybu osôb v jej priestoroch, ale v praxi uvedené pravidlá aj dodržiavať,“ hovorí hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová.
Škola v Brehoch, odkiaľ násilím odviedli chlapca, bola otvorená a úradník a sociálna pracovníčka sa dostali do triedy bez problémov. Väčšina oslovených a navštívených škôl však budovu po začiatku vyučovania zamkne, a vchod stráži napríklad školník či upratovačka.
„Máme dennú službu, ktorá na zazvonenie púšťa návštevy do budovy a odprevádza ich až do zborovne či riaditeľne,“ hovorí Edita Pilárová z oddelenia školstva na Mestskom úrade v Poprade.
Mládež nosí zbrane, školy o tom mlčia Čítajte Falošný nováčik
Po školách v pôsobnosti mesta sa cudzí ľudia nesmú pohybovať, čím chce zabrániť únosom detí a sporom pri rozvodových konaniach. Úradníci a kontrolóri sa musia legitimizovať a ohlásiť u riaditeľa, voľný pohyb nemajú ani rodičia. Dieťa si musia zavolať cez službu alebo elektronický zvonček.
„Návšteva sa pri vstupe zapisuje. Ak by bol človek arogantný a nerešpektoval zaužívané pokyny, treba sa obrátiť na políciu,“ hovorí Pilárová.
Dospelý človek je podozrivý takmer ihneď, ťažšie pre učiteľov je, ak sa do hlúčika študentov pripletie niekto v ich veku. Bývalá učiteľka francúzštiny na jednom z košických gymnázií Lucia Šimková hovorí, že sa jej raz začiatkom zimy ráno na hodine medzi žiakmi objavila nová tvár. „Prišlo mi zvláštne, že ma nikto vopred neupozornil.“
