BRUSEL/BRATISLAVA. Slovenské predsedníctvo v EÚ oficiálne začne plynúť až 1. júla tohto roku, ako však v utorok uviedol podpredseda Európskej komisie (EK) pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, za akýsi symbolický začiatok nášho predsedníctva sa dá považovať stredajšia návšteva slovenskej vlády v Bruseli.
Šefčovič spresnil, že pôjde o prvé oficiálne rokovanie slovenských ministrov s členmi exekutívy EÚ. V rámci tejto návštevy sa uskutoční separátne rokovanie predsedu vlády SR Roberta Fica s predsedom EK Jeanom-Claudom Junckerom a v rámci trojhodinového pracovného obeda bude nasledovať zmiešané zasadnutie kolégia komisárov s členmi slovenskej vlády.
Počas tohto stretnutia by sa mali prediskutovať hlavné priority, ktorými sa bude počas nadchádzajúceho polroka zaoberať SR na čele EÚ.
Štyri okruhy otázok
Slovenský eurokomisár pripomenul, že diskusie sa budú týkať štyroch hlavných okruhov otázok. Prvý bude o prioritách zameraných na hospodársky rast a otázkach súvisiacich s európskym rozpočtom. Slovensko na čele EÚ bude mať na starosti proces vyhodnotenia plynutia sedemročného rozpočtu EÚ v polovici obdobia, čo sa udeje prvýkrát v histórii EÚ, a nášmu predsedníctvu pripadne aj náročná úloha dokončiť rokovania o rozpočte EÚ na rok 2017.
Druhá skupina otázok, ktorej sa bude venovať slovenská vláda a exekutíva EÚ v Bruseli, je venovaná problematike fungovania vnútorného trhu, kde ide hlavne o návrhy na dobudovanie Energetickej únie, vznik jednotného digitálneho trhu a dotvorenie kapitálovej únie.
Posledné dva okruhy otázok sú zamerané na európsku bezpečnosť, migráciu a rozširovanie EÚ.
"Týmto diskusiám pomôže osobné nadviazanie kontaktov medzi komisiou a vládou SR, čiže ministrami, ktorí budú predsedať deviatim z desiatich Rád ministrov," skonštatoval Šefčovič. Dodal, že to bude zároveň posledná príprava na podobné stretnutie v Bratislave, keď začiatkom júla do hlavného mesta SR zavítajú členovia Európskej komisie, pri príležitosti oficiálneho otvorenia slovenského predsedníctva.
Aj problémové otázky
Na otázku, či slovenská vláda môže v Bruseli očakávať aj nepríjemné otázky, napríklad v oblasti migrácie, Šefčovič uviedol, že ide o diskusie zamerané nielen na prezentáciu našich priorít, ale aj na problémové otázky, ktoré počas polroka môžu nastať.
"Ale zo strany Európskej komisie je maximálny záujem o to, aby sa s predsedníctvom čo najužšie spolupracovalo, lebo dobré predsedníctvo znamená dobrý výsledok pre EÚ a to je hlavným cieľom komisie," zdôraznil Šefčovič.
Dôvodom na neskoré oznámenie je aj brexit
Priznal, že riešenie migračnej krízy je určite otázka, o ktorej sa bude v stredu v Bruseli diskutovať. Dodal, že slovenskí predstavitelia sa už viackrát k tejto téme vyjadrili, že od júla do konca decembra chcú v Rade EÚ hľadať širší konsenzus medzi členskými krajinami a zamerať sa na riešenia, ktoré spájajú a nepolarizujú politické diskusie.
Šefčovič zároveň dodal, že jeden z dôvodov, prečo chce slovenské predsedníctvo predstaviť svoj oficiálny program až koncom júna, je britské referendum o zotrvaní Spojeného kráľovstva v EÚ 23. 6. a otázka možného brexitu.
"Očakávame pozitívny výsledok," uviedol Šefčovič s odkazom na referendum a dodal, že v prípade zotrvania Británie v EÚ je pripravený plán opatrení a zmien tak, ako sa na tom dohodli šéfovia vlád a štátov na summite EÚ. V prípade negatívneho výsledku referenda podľa Šefčoviča bude potrebné prijímať konkrétne kroky, na ktorých sa dohodnú lídri EÚ koncom júna v Bruseli, a tento scenár zrejme ovplyvní aj fungovanie slovenského predsedníctva.
