BRUSEL/BRATISLAVA. Slovenský premiér Robert Fico po stredajších rokovaniach s predsedom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom v Bruseli čelil sérii otázok spojených s výkonom predsedníctva SR v Rade EÚ. Väčšinu novinárov zaujímal jeho postoj k riešeniu otázok migrácie aj vzhľadom na jeho doterajšie vyjadrenia v tejto oblasti.
Juncker vie ako na Fica
Na otázku, či doterajšia pozícia slovenskej vlády v otázke kvót pre utečencov a žaloba podaná na Súdnom dvore EÚ neovplyvní výkon predsedníctva Slovenskej republiky v EÚ a neohrozí napríklad reformu dublinského azylového systému, odpovedali aj Juncker, aj Fico.
Šéf EK uviedol, že vláda SR prejavila v tejto oblasti svoj názor, ktorý musí komisia rešpektovať. Zároveň však dodal, že Fico na čele svojej vlády bude teraz zodpovedný za šéfovanie EÚ a jeho tím bude musieť dávať dokopy aj názory, ktoré nie sú vždy zhodné.
Fico sa stretol so šéfom Európskej rady Tuskom Čítajte Juncker situáciu odľahčil slovami, že Fica dobre pozná ešte z čias prístupového obdobia Slovenska do eurozóny a vie, ako s ním rokovať.
Slovenský premiér pripomenul, že väčšina návrhov prichádzajúcich z eurokomisie má plnú podporu vlády SR, ktorá robí všetko pre ich čo najrýchlejšiu implementáciu.
"Sú ale témy, ktoré vyvolávajú diskusie, je však úlohou predsedajúcej krajiny, aby vytvorila čo najširší rámec pre diskusiu, až dosiahnutie kompromisu. Klamal by som, keby som povedal, že vo všetkých aspektoch sú členské štáty EÚ dohodnuté, a práve reforma Dublinu je jednou z tém, ktorá vyvoláva pomerne rozdielne názory," priznal Fico.
K Poľsku sa nevyjadruje
Jedným z ustanovení revidovaného Dublinského protokolu je aj možnosť prerozdeliť žiadateľov o azyl do jednotlivých krajín podľa kľúča "založeného na veľkosti, bohatstve a prijímacích kapacitách členských štátov". SR sa bráni akýmkoľvek kvótam na prerozdeľovanie utečencov.
Premiér v tejto súvislosti dodal, že "rešpektujeme, že sme predsedajúca krajina", a preto počas nášho polroka na čele EÚ budeme robiť všetko pre to, aby každá krajina mala možnosť sa k tejto téme vyjadriť.
Na otázky týkajúce sa tzv. brexitu, možného odchodu Británie z EÚ Fico odpovedal, že by bolo nevhodné o tom hovoriť dopredu, kým nie je známy výsledok britského referenda.
Zdôraznil, že SR má záujem na tom, aby Británia zostala členom Únie, a dodal, že naše predsedníctvo v prípade pozitívneho výsledku bude plniť už uzavretú dohodu medzi EÚ a Britániou o urovnaní vzájomných vzťahov.
Odchod tejto krajiny z Únie by podľa neho priniesol so sebou "obrovské množstvo riskantných právnych procedúr".
Na spoločnej tlačovej besede Junckera a Fica padla aj otázka o právnych "ťahaniciach" medzi Európskou komisiou a poľskou vládou, zameraných na rešpektovanie princípov právneho štátu.
Fico zdôraznil, že nezasahuje do vnútorných záležitostí iných krajín, a preto nebude komentovať situáciu v Poľsku, ktorá vznikla po demokratických voľbách, a rovnako ani vzťahy medzi európskymi inštitúciami a Poľskom.
"Považoval by som takéto stanovisko za neférové a nekorektné," uviedol Fico.
Rokovanie dopadlo dobre
Robert Fico zdôraznil, že predsedníctvo Slovenskej republiky v Európskej únii bolo významným faktorom pri zostavovaní vlády po marcových parlamentných voľbách. Podľa jeho slov chceli zostaviť stabilnú vládu zo štandardných politických subjektov. Verí, že jeho vláda ukáže pripravenosť pri zvládaní všetkých výziev, ktoré Slovensko počas predsedníctva čakajú.
Po rokovaní s predsedom Európskej komisie priznal, že sú témy, kde existuje nesúlad, a taktiež, že bude veľmi ťažké v nich dosiahnuť akúkoľvek dohodu.
Na druhej strane pripustil, že veľká časť návrhov, ktoré z komisie prichádzajú, je akceptovateľná. Ako príklad uviedol plán "Back to Schengen" (Návrat k Schengenu), ktorý by mal byť aktuálny v novembri tohto roka, a tiež realizáciu politického rozhodnutia o zriadení európskej pobrežnej a pohraničnej stráže.
Juncker pripustil, že s premiérom diskutovali o všetkých témach, stretnutie zhodnotil ako pozitívne. Roberta Fica požiadal, aby bol proeurópskym lídrom EÚ.
"Najnebezpečnejšia skratka v téme migrácie je 'NO' (nie). Toto sú naozaj veľmi dôležité diskusie, ktoré budú prebiehať pre východnú časť Európy vrátane Slovenska, ako aj pre západnú časť Európy. Poznáme vyjadrenia Slovenska, ale v každom prípade je toto jedna veľmi dôležitá agenda a som veľmi rád, že ste pripravení zblížiť rozdielne názory," uviedol predseda EK.
