Sú rodičia, pre ktorých je najväčšou radosťou, ak svoje dieťa pristihnú, ako si „po záverečnej“ číta. A najlepšie, ak číta knihy trošku neprimerané veku. Veď čo môže byť vzrušujúcejšie, ako nejaký ten horor, romantika či opis iskrivých scén. Dnešné detské a mládežnícke knihy majú čo ponúknuť.
Diskusie o povinnej literatúre vychádzajú z nesprávneho predpokladu, že čítanie je povinnosť, a nie zábava a vzrušenie. Pritom väčšina z nás vie, že povinná literatúra zaručene zbaví detí presvedčenia, že čítanie je fajn, že kniha ponúka lepšiu a nápaditejšiu zábavu ako mnohé iné kratochvíle. Dobrodružstvo čítania našťastie dopriavajú svojim ratolestiam mnohí rodičia a mnohí čitatelia vyrástli napriek hodinám literárnej prevýchovy. Prekvapujúce pritom je, aké vzdialené sú dnešné knihy od školského čítania.
Prvou pozitívnou správou knižného trhu pre deti je skutočnosť, že mizne zával veľmi zle prerozprávaných príbehov, neraz prekladaných z češtiny, často v Prahe Slovákmi, ktorí nemajú cit pre jazyk a nechávajú v texte bohemizmy. Tieto slaboduché knihy s hrôzostrašne nepodarenými verziami klasických rozprávok ste mohli spoznať podľa výrazných slabomyseľných ilustrácií v štýle Disneyho. Nie že by sa takéto detské knihy napríklad k filmom neobjavovali, treba ich však vnímať skôr ako merchandising, než regulárnu knižnú tvorbu. Z trhu síce úplne nevymizli, ale v ponuke je podstatne viac dobrých a zaujímavých kníh. A aj domácich.
Domorodci
Rozprávkarstvo a príbehy pre mládež mali a majú na Slovensku dlhoročnú tradíciu. Dokonca rozprávky stáli pri našom národnom sebauvedomovaní sa až tak silno, že stále veríme, že dobro zvíťazí. Niet sa čo čudovať, že dodnes sa bez problémov predávajú tradičné rozprávky Dobšinského či autoriek ako Ľudmila Podjavorinská alebo Krista Bendová. Spĺňajú predstavu o dobrej, vtipnej lektúre, v ktorej nie je doma násilie, ale vždy víťazí dobro, hoci tie Danky a Janky stvárajú vždy nejaké tie nezbednosti.
Najúspešnejším titulom posledných rokov sú dve knihy Mimi a Líza (Slovart) autorskej trojice Katarína Kerekesová, Katarína Moláková a Alexandra Salmela, príbehy o slepom dievčatku a jeho kamarátke, ktoré sa neváhajú vydať na dobrodružné výpravy. Je to pokračovanie tradičných rozprávaní našich rozprávkariek v duchu poznania, že najdobrodružnejšie veci sa dejú v pivnici a najlepšie hračky dokážu byť motúzik a palička.
Bojovú vlajku svojho boja o detského čitateľa na Slovensku v súčasnosti z aktívnych autorov asi najvyššie nesie Gabriela Futová s jej civilnými príbehmi. Najnovší Lepší otec v hrsti ako kamoš na streche (SPN – Mladé letá) je voľným pokračovaním knižky Hľadám lepšiu mamu, teda príbehu dievčatka Katky, ktorá rieši pomerne psychologicky náročný problém rozpadnutého manželstva a hľadania „nového otecka“. Nuž, sociálne problémy Fraňa Kráľa dnes vystriedali vzťahové karamboly 21. storočia, spoločnosti, kde sa veľa kričí o rodine, ale v realite si každý chce žiť svoj individuálny život.
Inakosť a výnimočnosť
Dobrodružstvo, láska, napätie, ale aj poznanie, či dokonca aj témy týkajúce sa sexu. Súčasná mládežnícka literatúra sa dokáže zaoberať zaujímavými témami, ktoré možno na prvý pohľad neznejú príliš vhodné pre školákov: homosexualita, schizofrénia, depresie či smrť.
