Všetko odštartoval obyčajný inzerát. V islandskom denníku Morgunblaðið sa písalo, že vraj jedno malé slovenské mesto ukrýva univerzitu s medzinárodným programom pre štúdium medicíny. Zvedavcov, ktorí sa vtedy prihlásili na prijímací test, bolo iba sedem. Za rok sa však chýr o lekárskej fakulte rozšíril, pribúdali ďalší a ďalší islandskí študenti.
Aj keď by sa mnohým mohlo zdať, že chceli iba uniknúť z ponurého ostrova, študovať kdekoľvek v zahraničí a nakoniec sa chopili aspoň poslednej ponúkanej šance, nie je to tak. Jesseniovu lekársku fakultu si začali vyberať cielene. Prilákala ich kvalitou vzdelania.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Po diplom do Martina
V zahraničí dnes študuje vyše 27-tisíc mladých Slovákov. Za diplomom ich preč odchádza čoraz viac, a že sa ich čoraz menej vracia, je známy fakt. Slovné spojenie „odlev elity“ sa skloňuje často. Nepíše sa však o tom, že aj u nás máme univerzitu, ktorá by mohla byť lákadlom pre zahraničné mozgy.
A nejde len o výmenné študijné pobyty. „Keď sme si porovnávali Jesseniovu lekársku fakultu s inými univerzitami, ktoré majú medzinárodný program v angličtine, napríklad s Maďarskom, Českom alebo Poľskom, zdala sa nám najlepšia. Odporučili nám ju aj priatelia z Nórska, ktorí tu študujú už dlhšie,“ hovorí Thordis, budúca islandská doktorka, ktorá svoj diplom získa o pár rokov vďaka slovenskému školstvu.
Dnes ich v Martine študuje vyše sedemdesiat. Thordis spoločne s ďalšou desiatkou spolužiakov stretávame v novo vybudovanom martinskom centre pre biomedicínu. Aj keď sme čakali ľudí rovnako studených ako islandská klíma, príjemne nás prekvapuje pozitívna energia, ktorú medzi sebou šíria.
Viac ako Islanďanov, je na škole už iba Nórov - dnes sú to takmer štyri stovky. Kým tradícia nórskych študentov sa začala už v roku 2001 a okrem nich na fakulte študuje ešte aj pár Švédov, Nemcov, Portugalčanov či Írov, prví Islanďania prišli za medicínou na Slovensko len pred štyrmi rokmi.
Sme tu dosť malá komunita, to isté platí aj o Nóroch. Nie že by sme boli uzavretí pred ostatnými, ale tým, že študujeme v angličtine, nestretávame sa so Slovákmi až tak často, ako by sme chceli, hovoria. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Bojujú za spoločný cieľ
Dorazili vtedy pod rúškom noci, netušili, aká krajina na nich čaká. Cestovali celý deň, vystriedali dve lietadlá, vlak aj autobus, zo vzdialeného ostrovného štátu v Atlantickom oceáne až do Turca to mali viac ako tritisícpäťsto kilometrov. Tma odložila prekvapenie z nového prostredia na druhý deň.
Keď sa prvýkrát mohli zoznámiť so slovenskou prírodou, boli očarení - aké zvláštne, že sú všade stromy, dokonca aj všetky kopce sú nimi pokryté oddola až po samý vrchol, divili sa. „Je tu úžasné prostredie, aj preto si veľa ľudí vyberá pre štúdium práve Martin - dá sa tu športovať a vymýšľať plno iných aktivít, ktoré nemôžete robiť vo veľkomeste. Zároveň je tu pokoj a ticho, a keďže musíme veľa študovať, aspoň nás nič nerozptyľuje,“ hovorí Erna z Reykjavíku.
„Tým že sme taká malá komunita, sme veľmi úzko prepojení. Výhodou je, že všetci študujeme to isté, nestane sa, že by mal niekto z nás prázdniny o dva mesiace skôr a otravoval nás potom pri učení. Máme rovnaký cieľ a spoločne zaň bojujeme, motivujeme sa navzájom,“ dodáva. Odhodlanie a zanietenie pre štúdium počuť z každej ich vety.
Tí, ktorí opustia na šesť rokov rodinu a priateľov, presťahujú sa niekoľko tisíc kilometrov od domova, aby sa stali doktormi, diplom úprimne chcú, tvrdia svorne. Sme veľmi šťastní, že tu môžeme študovať - ak sme túto vetu od nich v priebehu rozhovoru nepočuli stokrát, tak ani raz.
Thordis, Erna a Elísa. (zdroj: Elísa Rut)Chvália, ale nezostanú
Vysokoškolské štúdium na Islande dotuje vláda, jeden rok medicíny by ich doma vyšiel približne na 400 eur. Tu však platia niekoľkonásobne viac - za rok vyše 9000 eur.
