KOŠICE. V štúdiu Woont na treťom nádvorí košickej Tabačky sa vo štvrtok 2. júna zišlo 130 ľudí na konferencii UPre: skutočne rómske odpovede. Medzi účastníkmi sedela aj 50-členná skupina študentov z troch košických gymnázií.
Lídri a projekty
1. Eva Farkašovská, Proxima Košice, vzdelávací projekt Siedmy kľúč.
2. Adrián Berky a Janette Knapeková, Komunitné centrum menšín Veľký Krtíš. Projekt domovníkov v rómskych bytovkách.
3. Jarmila Holubová, KC Spišské Podhradie, Člověk v tísni. Projekt prekonávania bariér medzi ľuďmi.
4. Ernest Lakatoš a Vojtech Bohó, Dúha Šimonovce. Podpora remeselných zručností a zamestnávania miestnych Rómov.
5. Štefan Straka, Hanušovce nad Topľou, OZ Svatobor. Projekt ekozáhradníctva a kompostovania.
Rečníci na konferenciu priniesli desať rýdzo slovenských a v praxi overených modelov miestneho rozvoja z východného a stredného Slovenska.
Od lídrov z rómskych komunít zazneli úderné argumenty popierajúce zažité predsudky.
"Svojím spôsobom ma to šokovalo, lebo som sa ešte nestretla s ľuďmi, čo by takto komunikovali s Rómami. Páči sa mi, že sa niekto venuje aj tejto oblasti. Väčšinou sa pozeráme na Rómov zhora a odstrkujeme ich. Tu som zistila, že sú ľudia, ktorí sa im venujú," povedala študentka Barbara Marcinová z košického Gymnázia na Poštovej ulici.
Program rozvoja rómskych komunít spoločne riadili Karpatská nadácia Košice a Nadácia Ekopolis Banská Bystrica.
"Strašne by sme chceli, aby sa k tomu vyjadrili aj mladí ľudia, lebo nám chýba ich pohľad. Nevieme, ako to vnímajú. Projekty boli vybraté z množstva rôznych iniciatív, lebo majú výsledky," uviedla Barbara Kollárová z Karpatskej nadácie.
Takýto prístup nie je míňanie peňazí, ale naopak, ich viacnásobné zhodnotenie.
"Všetko to boli projekty, ktoré sa nerobili na zelenej lúke a tie organizácie mali niečo za sebou. Potrebovali oporu a už len posunutie do reálnych výsledkov, aby sa tieto dali prezentovať štátnym orgánom," priblížila Martina Paulíková z Nadácie Ekopolis.
Jarmila Holubová (vľavo) prezentovala projekt Spolu ideme cez bariéry. Na Spiši pracovali na odbúravaní strachu rómskych detí z neznámeho. Citovala obavy chlapčeka: "Teta, nevyhodia nás z reštaurácie, keď prídeme?" (zdroj: SME - Ingrid Ďurinová)O Rómoch s Rómami
Predpokladom výsledkov a úspechu v regiónoch bola prítomnosť lídra, ktorý mal myšlienku a zároveň zapojil komunitu ako celok. Potom dokázali byť prínosom pre svoje okolie.
"Aktívne prispievajú k zlepšeniu postavenia rómskej menšiny na Slovensku a dávajú odpovede na otázky integrácie, vzdelávania či zamestnávania Rómov," uvádzajú organizátori v materiáloch.
Zľava: Adrián Berky, Eva Farkašovská, Vojtech Bohó, Štefan Straka. (zdroj: SME - I.D)Adrián Berky prezentoval projekt zaškoľovania a zamestnávania domovníkov Trvalá udržateľnosť bývania rómskej komunity vo Veľkom Krtíši.
"Mohli už byť bezdomovci, ale doteraz bývajú. Teraz plánujeme odkúpenie bytov," povedal Berky.
Domovníci sa aktívne zapájajú do údržby spoločných priestorov a zlepšujú vzhľad okolia bytových domov. Cieľom je postupné osamostatnenie sa, vznik bytových spoločenstiev a vytvorenie pracovných miest pre dvanástich správcov.
"Máme svojho vyučeného vodára, elektrikára, údržbára, tesára. Zabezpečili sme stupačky, do každého bytu sme namontovali vodomery. Strechy sú udržiavané a kontrolované," opisuje Adrián Berky aktuálny stav.
Medzi dvanástimi bytovými domami upravili verejné priestranstvá, svojpomocne si postavili lavičky a detské ihrisko. Poriadok ľudí vychováva a ako Berky povedal, ak vznikol problém, komunita jeho pôvodcu potrestala a v súčasnosti sa už vandalizmus nedeje.
Domovníci z rómskych bytoviek vedú ľudí k slušnému bývaniu Čítajte Podľa Štefana Straku zo združenia Svatobor sú na východnom Slovensku dve výrazné sociálne témy - ako sa postarať o seniorov a chudoba Rómov. "Chodil som ako nejaký podomový obchodník a žiadal Rómov o spoluprácu," spomenul na začiatky v roku 2006.
Straka sa učil rozumieť práci s krajinou v zahraničí. Pozemky na východnom Slovensku vníma ako poškodené eróziou a pre ich obnovu potreboval kompost ako hnojivo. Problémom územia je tiež voda.
Prvotnou motiváciou bol nedostatok zdrojov na život. "Boli to ľudia v hlade, potrebovali palivové drevo." Na konferencii zhodnotil desať rokov farmárčenia s Rómami.
"Moja skúsenosť s Rómami je iná, vedia byť pracovití. Naša činnosť užitočná aj pre zlepšenie zdravotného stavu Rómov a ich imunity. Tí ľudia sú spokojnejší a radostnejší."
Farmársku činnosť Straka vníma aj ako priestor pre diskusiu a komunitné stretávanie sa. "Tá práca nemá byť únavná, aby to ľudí neubíjalo a bola to aj forma zábavy a hry," prezrádza muž, ktorý má rád filozofiu, mytológiu a vytrvalostný beh.
Zľava: Ladislav Bartók, Slávka Mačáková, Ivan Mako, Eleonóra Liptáková, Ivan Sakin. (zdroj: SME)Významné dátumy
Lídri a projekty
6. Slávka Mačáková, ETP Slovensko Košice - projekty alternatívneho vzdelávania a svojpomocnej výstavby domov v Rankovciach.
7. Ladislav Bartók, Turňa nad Bodvou, Pro Tornensis. Projekt potravinovej a energetickej sebestačnosti.
8. Ivan Sakin, Dobšiná. Mosty z chudoby. Aplikácia programu stratégie pre profesionálov a komunity.
9. Eleonóra Liptáková, Detstvo deťom Dobšiná. Projekt Rodičovské centrum v meste Dobšiná.
10. Ivan Mako, Združenie mladých Rómov a projekt Plynofikácia budovy Multifunkčného centra Horehronie.
Zdroj: Karpatská nadácia Košice a Nadácia Ekopolis Banská Bystrica.
Pre líderku združenia Deti deťom a učiteľku z Dobšinej bol prvotným impulzom k mimoriadnej aktivite dátum 22. jún 2012.
"Moja šestnásťročná žiačka ôsmej triedy Magda, ktorá už mala jedno dieťa, priniesla do školy papier, že je tehotná."
So svojou kolegyňou Erikou Polgáriovou, ako ju nazvala "mojím druhým ja" a s pomocou viacerých ľudí z tretieho sektora založili združenie Deti deťom a vytvorili rodinné centrum Náš domček.
Domček je zariadený ako bežný byt s kuchyňou, detskou izbou a obývačkou. Rodičia sa tu so svojimi deťmi hrajú, učia aj upratujú. Učiteľky sa zameriavajú na rozvoj zručností detí, zrakové a sluchové vnímanie, vytváranie matematických predstáv.
"Pre nás je obrovský úspech vidieť, ako tie deti rastú. Strašné chcú, sú motivované."
ETP Košice prinieslo prostredníctvom svojej riaditeľky Slávky Mačákovej výsledky inovatívnych postupov vo vzdelávaní detí zo sociálne vylúčených osád pomocou metódy profesora Reuvena Feuersteina.
Druhý úspešný projekt, ktorý Mačáková prezentovala, bola svojpomocná výstavba domov v Rankovciach.
Sociálne laboratórium vo Veľkej Ide má prvé výsledky Čítajte Šestnásť mladých rodín si v tejto obci od roku 2013 stavia za vlastné peniaze svoje domy. Prvé štyri rodiny skolaudovali v roku 2014, ďalšie štyri sa do nových domov nasťahovali koncom roku 2015.
"Sú stovky riešení, ktoré fungujú. Treba ich len zobrať a naklonovať," povedala líderka sociálneho laboratória ETP Slovensko, ktoré vedie už 14 rokov.
Bývanie nie je iba strecha nad hlavou Čítajte Ambiciózni blázni?
Podľa Ivana Maka zo Združenia mladých Rómov ich spočiatku nazývali ambicióznymi bláznami. "Na Slovensku je sociálna ekonomika neznámy pojem, pričom v zahraničí funguje už 50 rokov," povedal líder združenia.
Teraz už nikto nepochybuje o úspešnosti modelu sociálneho podniku, ktorý vytvorili v obci Valaská.
"Veľa ľudí je prekvapených, že Rómovia majú niečo systematické, nie založené na živelnosti a emotivite," zhrnul Ivan Mako.
Mladí Rómovia ponúkajú štátu model rozvoja chudobných regiónov Čítajte Slnko faktúru neposiela
Pred rokmi bol starostom Turne na Bodvou.V roku 2002 založil ako "pracujúci dôchodca" združenie Pro Tornensis, v ktorom prináša modely zvyšovania potravinovej a energetickej sebestačnosti. Vidí v nich čiastočné riešenie problému mnohých problémov rómskych občanov.
"Naším presvedčením je, že opatrenia na zníženie chudoby je možné vykonať na miestnej úrovni," povedal Ladislav Bartók.
Projekt sa volá Nové zručnosti k prežitiu. S piatimi rómskymi rodinami založili chovný dvor, kde sa Rómovia naučili starať o domáce zvieratá a pestovať na záhumenke svoje vlastné potraviny.
"Králici už majú malé, takže udržateľnosť projektu je na mieste," pobavil Bartók auditórium.
Zároveň priniesol čísla. Začali s piatimi prasiatkami, dnes ich majú pätnásť. V prvom roku vytvorili hodnotu sedem tisíc eur, v aktuálnom druhom roku si trúfajú na desať tisíc. Do roku 2018 plánujú spoločne vytvoriť hodnotu 50 tisíc eur.
Ladislav Bartók (v popredí): "V spolupráci s Ukrajincami si v dielni svojpomocne vyrábame lacné slnečné kolektory. Slnko faktúru neposiela." (zdroj: SME - I. D.)1 + 1 = 3
Organizácia Mosty z chudoby vznikla s technickou podporou Karpatskej nadácie Košice. Jej snahou je meniť myslenie komunity takým spôsobom, aby sa sama dokázala o seba postarať.
Projekt predstavil Ivan Sakin, absolvent manažmentu so zameraním na psychológiu a úspešný biznisman. Svoje podnikateľské zručnosti investoval do vytvorenia širokej spolupráce lídrov v Dobšinej.
Ak synergia zafunguje, prestane platiť matematika a komunita získava oveľa viac. V projekte Mosty z chudoby sa spojili zástupcovia samosprávy, školy, zdravotníctva, polície, cirkvi, neziskoviek a poskytovateľov sociálnych služieb.
Ivan Sakin: "Primátor Dobšinej urobil výberové konanie na vajdu." (zdroj: SME - I. D.)Konferenciu UPre - skutočne rómske odpovede zorganizovali významné grantdávajúce organizácie tretieho sektora na Slovensku - Nadácia Ekopolis Banská Bystrica a Karpatská nadácia Košice.
Koordinátorka Martina Paulíková z Nadácie Ekopolis verí, že projekt bude pokračovať. "Bola by som veľmi rada, keby sa štátne orgány týmito projektmi inšpirovali." (zdroj: SME - I. D.)
Prezentácie si vypočuli košickí študenti. Mladí ľudia ich považovali za zaujímavé a vyjadrili, že o aktivitách tohto typu nevedeli. (zdroj: SME - I. D.)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
