V atmosfére pred- a postvolebnej hystérie politických aktérov srbskí intelektuáli v podobe otvoreného listu, pod ktorý sa podpísal veľký počet spisovateľov, vydavateľov, hercov a iných verejných osobností, upozornili, že „Srbsko je dnes krajinou cenzúry a autocenzúry, chudoby a nespokojnosti, apatie a beznádeje, prepadajúcich sa inštitúcií a narastajúcej neistoty“.
Po voľbách, ktoré sa uskutočnili 24. apríla, sa intelektuáli ozvali s ešte jedným otvoreným listom, pod ktorým je napísaný omnoho dlhší rad mien. V tomto druhom liste sa uvádzajú konkrétne podvodné udalosti, z ktorých obviňujú Republikovú volebnú komisiu a vládnuci režim.
Rôzne podoby cenzúry
V takejto atmosfére horúčkovito tvorí 83-ročný chýrny karikaturista Predrag Koraksić Corax, ktorého satira posilňuje občianske slobody a slobodné zmýšľanie a vyjadrovanie sa už od päťdesiatych rokov.
„Cenzúra je dnes iná, v období Miloševića bola ostrá a otvorená, teraz je zákerná, prikrytá, ale v podstate všetky mechanizmy, ktoré používa táto vláda, sú pokračovaním Miloševićovej politiky,“ hovorí nebojácny karikaturista a bojovník za ľudské práva.
V minulosti spolupracoval s mnohými redakciami, ktoré potom jednu za druhou opúšťal, nie vždy zo svojej vôle, ale vždy vtedy, keď zacítil, že sa nemôže slobodne vyjadrovať. V súčasnosti kreslí pre Rádio Slobodná Európa a denník Danas.
Corax už ako nositeľ významných ocenení - Rad čestnej légie dekrétom francúzskej vlády, Rad za boj proti korupcii mesta Belehrad - bol začiatkom minulého roka na jeho veľké prekvapenie ocenený štátnym provládnym vydavateľstvom Službeni glasnik. Predbežne mu tam vyšla zbierka karikatúr Trvalo zašlé časy, chronológia, 1990 - 2001, v ktorej zhrnul svoje najvýstižnejšie a najostrejšie kreslené kritiky vlády vtedajšieho režimu a ktorá je svojráznym sprievodcom balkánskou minulosťou. Ako sám hovorí, len sa pokúsil zaznamenať tú krvavú grotesku, ktorá sa odohrávala pred našimi očami.
Realita bohatá na podnety
Posledné roky tento plodný karikaturista znovu kreslí až osem karikatúr týždenne a ako sám hovorí, situácia v Srbsku mu na tvorbu poskytuje neuveriteľne bohatý materiál. Taktiež mu udelili cenu Nadácie Bratia Karić v hodnote 30 000 eur, ale neprebral si ju so zdôvodnením, že nechce špinavé peniaze. Pred niekoľkými týždňami mu vyšla kniha karikatúr Fenomenológia hrdzavej lyžice.
Na prvý pohľad je to, že Corax slobodne tvorí a uverejňuje, dôkazom intelektuálnej a umeleckej slobody v Srbsku, no jeho knihy v žiadnom kníhkupectve nenájdete. Pokúsili sme sa zistiť prečo. Nikde nám neodpovedali.
Asi najvýraznejší symbol, ktorý poznačil najnovšie Coraxove výkresy, je famózna hrdzavá lyžica, ktorou sa Šešelj kedysi vyhrážal Chorvátom, že ich podreže. Tento symbol na jeho karikatúrach je pripomienkou politického pôvodu aktuálnej vlády, ktorý spolu s bývalými radikálmi prežil tie časy, hrdza ho nezjedla.
„To je atribút, ktorý musí vždy zjavovať na mojich karikatúrach. Je to môj spôsob, ako pripomínať, aká je skutočná politika Nikolića a Vučića, ktorí sú bývalými funkcionármi Radikálnej strany, ktorej predsedom je Vojislav Šešelj, inak haagsky trestanec.“
Zviditeľňovanie neviditeľnej podstaty je hlavnou vlastnosťou Coraxovej tvorby. Miloševića napríklad kreslil ako agresívneho, egocentrického cynika, ktorý na začiatku mal oči - dve tenké čiaročky, ktoré však neskôr zmizli, a tým Corax vytvoril podobu autistického človeka, ktorý žije vo svojom uzavretom svete. Zorana Djindjića kreslil vždy v pohybe, Tadića ako samoľúbeho narcisa zahľadeného do zrkadielka, Milutinovića ako rybku v Miloševićovom akváriu...
Realita a dejiny potvrdili umelecké schopnosti Predraga Koraksića vidieť pod povrch a vystihnúť podstatnú vlastnosť svojich postáv. Dokonca postupne sa jeho postavy viac podobajú na vlastné karikatúry ako na seba, teda na to, čo si oni sami o sebe myslia, že sú. Toto je štvrtá politická garnitúra, ktorú opisuje a ktorú, ako hovorí, má v úmysle odprevadiť do dejín.
Autor: Zdenka Valentová-Belić
Beata
Balogová
