Text pôvodne vyšiel v magazíne Historická Revue.
A ko stará je kresťanská tradícia v Indii? Môžeme brať aspoň trochu vážne juhoindickú tradíciu o tamojšom pôsobení apoštola Tomáša?
A do akej miery môže byť zdeformovaný pohľad na počiatky určitej tradície perspektívou, ktorá je určovaná súčasnými etablovanými náboženskými štruktúrami a systémami?
Na tieto a podobné otázky sa, samozrejme, nedá jednoznačne odpovedať. Je však až zarážajúca variabilita názorov medzi historikmi a náboženskými bádateľmi, najmä rozdiel medzi závermi západných a indických historikov.
Západní historici sa väčšinou, aspoň donedávna, prikláňali k názorom, že kresťanstvo sa v Indii objavilo niekedy v priebehu 1. tisícročia nášho letopočtu. Predpokladajú, že približne v 4. či skôr až v 6. – 8. storočí ho sprostredkovali východosýrski kresťania.
Pôsobenie apoštola Tomáša či dokonca len skoršia prítomnosť kresťanov v južnej Indii boli považované za legendu, vyjadrujúcu najmä túžbu indických kresťanov po uznaní a po apoštolskom pôvode ich cirkví.
Proti tomu vystupujú indickí historici (je nutné zdôrazniť, že skoro výlučne tí kresťanskí) s celkom inými závermi. Snažia sa prinášať rad zaujímavých teórií a dôkazov, ktoré určite stoja za pozornosť.
Tvrdia totiž, že možnosť pôsobenia apoštola Tomáša v Indii nespochybňujú západní historici kvôli nedostatku historických dôkazov, ale hlavne kvôli ich koloniálnym predsudkom.
Skutky apoštola Tomáša
Aké sú teda argumenty, ktorými chcú indickí kresťanskí historici prispieť k zmene nazerania na počiatky kresťanstva v Indii?
Ihneď na začiatku je potrebné si vyjasniť, či medzi blízkovýchodnou Áziou a južnou Indiou v 1. storočí n. l. existovali vôbec nejaké kontakty. Podľa všetkého áno, pretože medzi týmito oblasťami (vrátane Grécka a Ríma) prebiehal relatívne čulý obchod už pred naším letopočtom.
Ikona sv. Tomáša. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)Moreplavectvo bolo rozšírené, pre niekoho možno prekvapivo, aj v južnej Indii, pretože vtedajšia ríša Čérov a jej predstavitelia podnikali početné zámorské plavby.
V južnej Indii sa tiež nachádzalo niekoľko rímskych prekladísk tovaru. Na druhej strane sa Indovia v prvých storočiach nášho letopočtu určite vyskytovali aj v Alexandrii. V roku 1895 sa v jednom z viedenských archívov našiel dokument pochádzajúci z 2. storočia n. l.
Obsahuje úradný doklad pôžičky medzi obchodníkmi z egyptskej Alexandrie a obchodníkmi z Muzirisu (na západnom pobreží južnej Indie). K nárastu vzájomných stykov iste prispel aj objav pre moreplavectvo priaznivých monzúnových vetrov.
Cesta apoštola Tomáša či niekoho z prvotných kresťanov do južnej Indie sa preto nedá, aspoň z tohto pohľadu, vylúčiť.
Ešte než sa začneme bližšie venovať možnostiam cesty a pobytu svätého Tomáša v južnej Indii, je potrebné spomenúť aj severoindickú tradíciu jeho pôsobenia.
Legenda o misii apoštola Tomáša v Indii a z nej sa odvíjajúca tradícia vychádza najmä z apokryfného spisu Skutky Tomášove, spísaného v sýrčine približne okolo roku 230. Indickí historici však celkom úspešne dokazujú, že tomášovská tradícia stavia aj na iných zdrojoch.
Skutky hovoria o Tomášovej návšteve kráľa Gundafara (Gondopharus) vo vtedajšej Partii, čo je oblasť dnešného juhovýchodného Afganistanu a Pakistanu. Tu mal Tomáš podľa spisu úspešne presvedčiť kráľa a jeho rodinu, aby konvertovali na kresťanstvo.
Existencia tohto kráľa bola až do 20. storočia spochybňovaná, keďže Skutky Tomášove málokto považoval za historicky dôveryhodný zdroj.
Práve v minulom storočí sa však počas archeologických prác v Afganistane našli mince z prelomu letopočtu, na ktorých je vyobrazený kráľ Gondopharus.
