Autor: Marián Leško / Trend
Známy bulharský politológ Ivan Krastev uznal, že hnev a radikalizmus sú celkove na vzostupe, ale podľa neho obyvatelia svojou podporou radikálnych strán chcú dať establishmentu iba najavo, ako veľmi sú nespokojní.
„Nevidím to tak, že by ich podporovali ako lepšiu alternatívu pri riadení štátu.“ Nie všetci sa s ním zhodujú.
Prominentná americká autorka Anne Applebaum napísala, že dnešná situácia je kritická, lebo „iba dva alebo tri zlé výsledky volieb nás delia od konca NATO, Európskej únie a možno aj liberálneho poriadku sveta, aký poznáme“.
Podľa nej je rastúca podpora strán, ktoré doteraz neboli súčasťou hlavného politického prúdu, aktívnym hľadaním alternatívy. Pripomína to 30. roky minulého storočia, keď narastalo pohŕdanie voči liberálnej demokracii a únava z nej postihla veľa krajín, takže „takmer každý národ v Európe začal podliehať pokušeniu alternatívy“.
V období všeobecnej spoločenskej podráždenosti a narastajúcej vlny radikalizmu sú dôležité dve otázky: Ako sme sa do tohto stavu dostali? Čo sa stane v najbližšej budúcnosti?
Lieky horšie ako choroba
V USA, západnej i východnej Európe rastie nespokojnosť s tým, že strany hlavného politického prúdu iba udržiavajú spoločenský a politický status quo.
Volanie po zásadnej a radikálnej zmene silnie. Obavy a narastajúci hnev zasahujú veľké spoločenské skupiny a sú dôsledkom úpadku a oslabenia spoločenského statusu strednej vrstvy, narastajúcej príjmovej a majetkovej nerovnosti, ekonomickej i životnej neistoty a nestability.
Sú dôsledkom pocitu bezmocnosti voči výkyvom svetového hospodárskeho cyklu i narastajúcej moci medzinárodných korporácií. Zdá sa preto, že základným zdrojom narastajúcej nespokojnosti je práve globalizácia a jej odvrátená tvár.
Vážny uchádzač o funkciu prezidenta Spojených štátov Donald Trump spoluobčanom hovorí, že ich problémy vyrieši múr na hranici s Mexikom. Sľubuje im, že deportuje dvanásť miliónov nelegálnych imigrantov, ktorí berú prácu rodeným Američanom.
Zatvorí hranice pred moslimami, takže sa z nich nestanú teroristi. Na čínsky tovar uvalí 45-percentné clo, čím zlepší obchodnú bilanciu USA. S veriteľmi Ameriky začne rokovať, aby sa znížil obrovský, približne 20-biliónový verejný dlh štátu. Nielen Trumpov problém je, že lieky, ktoré radikálni kritici jestvujúceho stavu navrhujú, sú horšie ako choroba, ktorú majú odstrániť.
Viacerí autori pripomínajú, že múr nezastaví imigrantov, ktorí prídu do krajiny ako turisti a zostanú pracovať načierno.
Deportácia dvanástich miliónov ľudí je už aj logisticky nemožná. Diskriminácia moslimov by bola vodou na mlyn teroristov. Na obchodnú vojnu s Čínou doplatia americkí spotrebitelia a ešte by rozkývala svetovú ekonomiku...
Podobné je to aj so stúpencami Brexitu.
Americký historik Timothy Snyder, ktorý sa venuje dejinám strednej a východnej Európy, hovorí, že na globalizáciu je možné reagovať dvoma spôsobmi.
Buď posilnením integrácie, ktorá aj v podobe Európskej únie poskytne ochrannú strechu pred dôsledkami globalizácie. Alebo návratom za hranice národného štátu, ktorý je len útekom do utópie.
Vo vlastnej bubline
Posilnenie vplyvu radikálnych a extrémistických zoskupení súvisí aj s ďalším javom, ktorý má globálny charakter. Došlo k veľkému oslabeniu, ak nie rovno k úpadku, médií hlavného prúdu.
