Hoci Viedeň zďaleka nie je takým kozmopolitným mestom ako Paríž či Londýn, v jej uliciach počuť čoraz viac arabčiny, turečiny či ruštiny.
Vlani prijalo Rakúsko rekordných 90-tisíc žiadateľov o azyl, čo je v prepočte na jedného obyvateľa druhý najvyšší počet v rámci EÚ. Rakúski predstavitelia majú preto právo kritizovať Slovensko za neochotu podieľať sa na riešení imigrantskej kríze. Odlišný postoj k problematike majú však nielen tamojšie štátne orgány, ale celá rakúska spoločnosti.
V oveľa väčšej miere, ako to vidíme na Slovensku, sú do pomoci utečencom v Rakúsku totiž zapojené rôzne dobrovoľné združenia. Pohostinnosť krajiny sa nikdy nemôže odvíjať len „zhora“.
Susedský klub
Somálčanku Ashu Abdi Osman nemožno v tradičnom africkom oblečení prehliadnuť. „Somálsko je vo vojne od roku 1990, náš štát prakticky skolaboval,“ opisuje dôvody svojho príchodu do Rakúska. Prejsť do celkom inej krajiny však pre ňu nebolo vôbec ľahké.
Pomoc jej poskytlo združenie Verein Nachbarinner (Susedský klub). Polročné vzdelávanie, ktoré v rámci neho absolvovala, ju postavilo vo Viedni na nohy. Pochvaľuje si predovšetkým kurzy starostlivosti o dieťa, ktorá je v Rakúsku, samozrejme, úplne iná ako v krajine, odkiaľ pochádza.
Spoločné varenie s utečencami v Schwanenstadte pre lokálny hudobný festival. (zdroj: Netzwerk Zuversich)Dnes je v tomto združení sama zamestnaná na pol úväzku ako sociálna pracovníčka. Pracuje predovšetkým so Somálčankami, vysvetľuje im rakúsky sociálny či školský systém, pomáha deťom pri nástupe do škôl. Problémom mnohých afrických žien v Rakúsku totiž je, že celé roky žijú celkom izolovane vo svojich komunitách a ani netušia, čo všetko by mohli vo Viedni využívať. Bez znalosti nemeckého jazyka je pre ne problémom pochopiť čo i len to, ako sa kupuje lístok na hromadnú dopravu, sú odkázané na sprievod nemecky hovoriacich členov svojej rodiny zakaždým, keď chcú na úradoch čokoľvek vybaviť.
Lekárka Christine Scholten patrí k zakladateľkám združenia Verein Nachbarinner. Zameriavajú sa na vyhľadávanie žien, ktoré sa môžu stať líderkami v rámci svojej komunity a tie sa potom snažia vzdelať. Pracujú napríklad aj s Turkyňami či Čečenkami. Tvrdí, že podľa ich prepočtov každé euro, ktoré minú na svoju činnosť, ušetrí štátnemu sociálnemu systému ďalšie štyri. Sťažuje sa však, že napriek tomu majú problém so zabezpečením stálych financií pre svoju činnosť.
Je ťažké nič nerobiť
Aj Gulovi Ahmedovi Salimovi z Afganistanu pomáha dobrovoľné združenie. „Niekedy rozmýšľam, aké veľké môžu mať ľudia srdce, že sú na nás takí dobrí,“ hovorí o tých, čo mu pomáhajú, aby mohol študovať na technickej škole „Preplácajú mi cestu do školy, rád by som sa s ich pomocou posúval ďalej,“ poznamenáva.
Rozpráva, aké ťažké je byť celé dni v utečeneckom tábore a nič nemôcť robiť. Kým totiž nedostane občianstvo, nemôže sa oficiálne nikde zamestnať. O to viac si preto váži, keď ho niekto zoberie zahrať si futbal, či zabicyklovať si.
Pripúšťa, že nie všetci ľudia v jeho meste utečencov prijímajú. „My máme problémy, tým robíme problémy aj im,“ rozpráva o miestnych obyvateľoch. Za základ budúceho života v Rakúsku považuje zvládnutie nemeckého jazyka. „Nemčina je veľmi ťažká, ale pomohli nám s ňou. Ničoho sa teraz nebojíme,“ vyjadril sa pred medzinárodným obecenstvom na fóre nazvanom Universal Hospitality (Všeobecná pohostinnosť), ktoré sa uskutočnilo v rámci prebiehajúceho divadelného festivalu Wiener Festwochen.Sympózium bolo súčasťou výstavy s rovnakým názovom, na ktorej sa tiež prezentovali aj slovenskí umelci.
Útok na moslimov premietajú vo Viedni Čítajte Fórum sa snažilo prezentovať pozitívne príklady integrovania utečencov – vrátane projektu Manual Slovakia slovenských výtvarníkov Daniely Krajčovej a Ota Hudeca, pri ktorom spolupracovali s utečencami z azylového tábora v Rohovciach. Nikto si však nemohol zakrývať oči ani pred vážnymi problémami, ktoré majú svoje politické a ekonomické, ale aj filozofické či morálne aspekty.
Stav núdze?
Tento rok chce rakúska vláda prílev utečencov obmedziť na maximálne 37,5-tisíc žiadateľov o azyl. Prijala zákon, ktorý umožňuje v záujme ochrany verejného poriadku a ochrany vnútornej bezpečnosti vyhlásiť stav núdze, ak by mal počet utečencov prekročiť vopred stanovenú hranicu. Ak začne platiť, bude možné žiadateľov o azyl vrátiť rovno od hraníc do takzvaných bezpečných krajín. Výnimku budú môcť dostať len tí, čo majú v Rakúsku príbuzných či tí, ktorí by sa mohli v domácich krajinách stať obeťou mučenia.
