Ak chce asistent poslanca Jozefa Rajtára Filip Rybanič na súdoch uspieť, musí preukázať, že verejný záujem bol silnejší ako ochrana bankového tajomstva, tvrdí PAVEL NECHALA, právnik, ktorý spolupracuje s Transparency International Slovensko. Nie je podľa neho vylúčené, že prípad skončí na Európskom súde pre ľudské práva. Svoju úlohu môže zohrať aj prezident Andrej Kiska.
Ako vnímate, že asistent opozičného poslanca nahliadne do účtu ministra vnútra a posunie informácie novinárom?
„Z celosvetového hľadiska to nie je výnimočný prípad. Whistleblowerov (ohlasovateľov nekalých činností) z bankového prostredia zažili už viaceré západné krajiny a prebehla tam potom spoločenská diskusia o týchto veciach. Jedným z najznámejších prípadov je Bradley Birkenfeld, ktorý tiež porušil bankové tajomstvo, ktoré sa týkalo švajčiarskej banky UBS a bol za to odsúdený na 40 mesiacov a pokutu 30-tisíc eur. Zároveň mu zo systému odmien za takéto činy vyplatili 104 miliónov dolárov. On rozbil schému, ktorou si zabezpečovali americkí podnikatelia daňovú optimalizáciu cez túto banku. Bez jeho informácií by sa nikdy nikto vrátane FBI o tejto štruktúre nedozvedel. Keďže bez porušenia bankového tajomstva by to nebolo možné, právny poriadok to vyriešil tak, že aj ho odsúdili, aj dostal extrémnu odmenu.“
Ako prípad môže ovplyvniť fakt, že Rybanič je napojený na politickú stranu?
„Pri rozhodovaní o prípadoch whistleblowingu sa vedľajšie ciele ohlasovateľov dávajú bokom. Pozerá sa primárne na to, či ide o nekalú praktiku, alebo nie. V angličtine ohlasovateľov nazývajú dvoma výrazmi: whistleblower a leaker. Whistleblower je človek, ktorý postupuje formálne podľa pravidiel a nekalú činnosť oznamuje inštitúciám, ktoré sú oprávnené sa tým zaoberať. Ak to neurobí, tak je leaker. Napríklad ani Edwarda Snowdena, ktorý dal novinárom dokumenty o sledovacích aktivitách americkej NSA, časť americkej spoločnosti neuznáva ako whistleblowera. Potom je však otázka, či existovali formálne pravidlá, ako môže zamestnanec v takýchto prípadoch postupovať. Takisto sa treba pýtať, či mohol mať strach, alebo nedôveru k inštitúciám, kde mal nekalú činnosť oznámiť.“
Takže pre vás nie je podstatné, že ide o asistenta poslanca?
„Z môjho pohľadu to nie je podstatné. Existuje viacero rozhodnutí britských súdov, ktoré riešia osobný prospech oznamovateľov a nijako to neznižuje fakt, že pomôžu odhaliť nekalú praktiku.“
Aký vývoj očakávate na súdoch?
„Ako sa s tým vyrovnajú slovenské súdy, netrúfam si povedať, lebo ide o exponovaný prípad. Viem povedať, že danému pánovi to zásadným spôsobom zmení život. Ďalšie roky sa bude týmto zaoberať aj v právnej oblasti, aj z hľadiska jeho profesionálneho života, keďže ohlasovatelia čelia aj neformálnym postihom, ako sú problémy pri hľadaní zamestnania a podobne.“
Je pravdepodobné, že bude odsúdený?
„Neviem. Jeho obrana bude musieť spočívať v tom, že bude preukazovať silnejší verejný záujem. Veľmi zaujímavý je napríklad vývoj americkej argumentácie smerom k Snowdenovi, ktorá sa začala vyhláseniami o vlastizrade a teraz sa zmierňuje. On ohrozil bezpečnosť štátu, ale zároveň informácie boli vo verejnom záujme a ukázal na enormné zneužívanie sledovania. Nespochybňujem, že prípade Rybaniča bolo porušené bankové tajomstvo, otázna je hodnota týchto informácii. Druhá rovina je procedurálna, či využil všetky zákonné prostriedky predtým, ako to dal médiám. Potom sa púšťame do diskusie, či existuje mechanizmus na oznamovanie nekalých činností, čo je, mimochodom, aj Snowdenova argumentácia. Tvrdí, že vtedy v NSA procedúry na oznamovanie takýchto vecí neboli. V každom prípade to bude zaujímavý prípad, a nie je vylúčené, že skončí na Európskom súde pre ľudské práva, ktorý v minulosti rozhodol aj v prospech ohlasovateľov.“
Sú teda v zákone nedostatky?
„Celkovo zákon o whistleblowingu nie je dotiahnutý v tej časti, že zamestnanec má povinnosť podať report v organizácii. Ak organizácia zlyháva alebo má odôvodnený predpoklad, že za to bude postihnutý, tak sa môže obrátiť na ďalšiu inštitúciu. Toto je model, ktorý je v britskom zákone a my to nemáme. Zamestnanci potom zvolia cestu cez médiá, keďže nemajú vytvorené iné mechanizmy na dôveryhodné prešetrenie podozrení.“
Akú úlohu v tomto môže zohrať prezident Kiska, ktorý má napríklad právo dať odsúdenému amnestiu či tlačiť na vyšetrovateľov?
„Môže robiť veci, o ktorých hovoríte, ale nechcel by som cez médiá odkazovať prezidentovi, čo má alebo nemá robiť. Veľa vecí sa dá ovplyvňovať aj mäkko. Môže vystúpiť v Národnej rade, predložiť správu alebo si predvolať ministra. Bolo by asi primeranejšie reagovať mäkko, ako vyvolávať konflikt v najvyšších inštitúciách.“
Aký dosah to môže mať na opozičné strany, ktoré možno Rybaniča na únik informácii naviedli?
„Možno nejaké spolupáchateľstvo by sa dalo vymyslieť, ale ak by to pokračovalo smerom, že budú vznesené obvinenia predstaviteľov SaS, tak to by ešte viac rozpútalo politické vnímanie polície a znižovalo dôveru k nej.“
Ako hodnotíte prácu polície?
"Politizácia polície je ďalšou témou tohto prípadu. Svedčí o tom napríklad aj potvrdená správa, že informácia o zatknutí z vyšetrovacieho spisu putovala rovno ministrovi vnútra, ktorý oboznamuje koaličných partnerov s priebehom vyšetrovania. To neprospieva k zvyšovaniu dôvery občanov v nezávislosť polície, ktorá by mala vyšetriť trestné činy bez ohľadu na to, koho sa týkajú. Takéto konkrétne prípady ukazujú, že stav špeciálnej prokuratúry a policajnej inšpekcie je neudržateľný. Napriek tomu si koalícia nedala do programového vyhlásenia žiadne reformné veci, ktoré sa týkajú polície a prokuratúry."
Aké ďalšie nedostatky v prípade vidíte?
„To, že Rybanič nedostal advokáta, je porušením jeho ústavných práv. Takisto nevieme, prečo to vyšetruje Národná kriminálna agentúra. Je tam rozdielny prístup pri vyšetrovaní tejto kauzy a kauzy Matovič. To všetko sú silné dôkazy využívania polície na politické súboje.“
Súhlasíte teda s argumentáciou opozície, že v minulosti porušenie bankového tajomstva nikomu neprekážalo, ale v prípade opozície je to problém?
„Napríklad v kauze Matovič sme sa doteraz nedozvedeli pozadie dokumentov a to, ako sa dostali k pánovi Ficovi a prečo ich zverejnil. Nikto doteraz nebol obvinený. Medzi týmito dvoma prípadmi je jasný rozdiel medzi tým, ako sa presadzuje právo. V prípade pána Rybaniča boli urobené veľmi silné invazívne úkony. Bol vzatý do zadržiavacej väzby, bez advokáta, ten rozdiel je jasný."
Banky majú povinnosť hlásiť podozrivé transakcie, nemôže ísť teda aj o zlyhanie Tatra banky?
„Je pravda, že istých ľudí v bankách sa týka špeciálny režim, ale nechcem zachádzať do toho, či banka dodržala všetky svoje povinnosti. Zatiaľ nemáme všetky informácie o tom, ako to prebehlo. Rybanič sa možno ani nepokúsil obrátiť sa najskôr na banku. Aj takéto veci rieši spomínaný britský zákon.“
Opäť je tu problém, že aj banku by vyšetrovali Kaliňákovi podriadení.
„Áno, ale tu nevymyslíme nič iné ako budovanie nezávislej polície. Znamená to pretrhnúť väzby, ktoré tam v súčasnosti sú. Napriek tomu, že o tomto vieme a časť koaličných strán podpísala záväzok mimovládnym organizáciám, tak sa to nedostalo do programového vyhlásenia. Silný odkaz tejto koalície je aj v tom, že nebude reformovať políciu a prokuratúru.“
