REGIÓNY

Ekonomická migrácia je naša tradícia

Vracajú sa týždňovkári a opatrovateľky, v zahraničí ostávajú najmä tí, ktorí si tam založia rodinu.

Kurzy opatrovateľstva a nemčiny absolvovali tisícky žien. Starajú sa o seniorov v Rakúsku a Nemecku. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV TASR)

Pripravili: VIERA JUHÁSZOVÁ a redakcie MY a Korzár

BRATISLAVA. Prateta Gizi z malého mestečka na východe Slovenska sa nalodila na cestu do Ameriky v roku 1897. Zo začiatku to vyzeralo nádejne. V  Amerike sa vydala za klenotníka, ale ten prepil všetok majetok. Po jeho smrti sa vydala druhýkrát, tentoraz už šťastne. Jej život v Chicagu dnes pripomínajú už len fotografie zo začiatku 20. storočia a pár listov.

Gizi bola jednou z približne pol milióna migrantov, ktorí odišli z územia Slovenska, vtedy ešte súčasti Uhorska v  rokoch 1880 – 1918. Ďalších viac ako 200-tisíc ľudí sa vysťahovalo zo Slovenska počas prvej Československej republiky.

Janka je na ročníkovej fotografii jednej z košických základných škôl naposledy v šiestej triede. O rok neskôr v roku 1983 prestala chodiť do školy a šuškanda hovorila, že „utiekli“. Jej najlepšej kamarátke prišla po nejakom čase pohľadnica z Austrálie, kde sa rodina Masarykovcov usídlila.

Tomáš sa fotil s triedou aj na konci  7. ročníka. Tešil sa na leto s rodičmi k moru. Z Juhoslávie sa  však do Československa nevrátili, po pobyte v utečeneckom tábore v Rakúsku odišli do Kanady.

Podobných osudov bolo mnoho a často dramatických. Opustenie socialistickej republiky bol trestný čin. V rokoch 1948 až 1989 zo Slovenska emigrovalo približne 130-tisíc ľudí.

Mário absolvoval štúdium politológie na Prešovskej univerzite s červeným diplomom. Jeho diplomová práca o iránskej revolúcii bola najlepšia v ročníku. O rok neskôr už v anglickom Yorku žehlil košele a kosil trávniky. Pred niekoľkými rokmi sa oženil so Slovenkou, ktorú spoznal v Británii. Dnes pracuje v počítačovej firme a s  rodinou si zariadil život tam. Vrátiť sa neplánujú.

Do Británie, Česka, Rakúska a Nemecka odchádza pracovať, študovať a často aj žiť množstvo občanov Slovenska. V roku 2013 ich bolo takmer 240-tisíc. Len vlani sa vysťahovalo podľa Štatistického úradu zo Slovenska 3870 ľudí. Drvivá väčšina z nich do krajín Európskej únie. (vju)

Brigády už nie sú populárne

Stredné Slovensko

LUČENEC. Na úbytku obyvateľstva v mestách, ale aj obciach Novohradu, Hontu či Gemera má veľký podiel ekonomická migrácia. Za prácou do zahraničia odchádzajú najmä ženy.

Ľudia, ktorí pracujú v cudzine, majú zvyčajne stabilnú prácu. „Na brigády už chodí málokto. Ženy chodia opatrovať, muži pracujú ako stavební robotníci,“ hovorí starosta Mýtnej Pavel Greksa. Z malej obce ležiacej medzi Lučencom a Zvolenom odchádza za prácou viac žien ako mužov. „Stavebné práce sú sezónne,“ hovorí Greksa.

Ženy z Rimavských Janoviec najčastejšie pracujú v Rakúsku a vo Švajčiarsku ako opatrovateľky, muži chodia do Írska a Nemecka.

„Tí, čo odišli, sa už asi ani nevrátia. Nechali si tu síce trvalý pobyt, ale už sú zabývaní v zahraničí,“ myslí si starosta obce v okrese Rimavská Sobota Stanislav Krahulec. Podobná situácia je v  Hrušove v okrese Veľký Krtíš. Ženy do Rakúska ako opatrovateľky.

„Muži väčšinou chodia do Česka. Najviac nám odchádza mladých,“ sťažuje sa starosta Pavel Bendík.

Z Budinej v Lučenskom okrese v zahraničí pracujú len dvaja obyvatelia. V rázovitej obci z 256 obyvateľov nepracujú podľa starostu Mariana Čerpáka len tí, ktorí nechcú.

„Máme asi len desať nezamestnaných. Pomohli nám národné projekty. Kto chcel, prácu si našiel,“ hovorí starosta .

V Utekáči dnes žije niečo viac ako tisíc obyvateľov. Kedysi takmer celá dedina pracovala v tunajších sklárňach, dnes putujú za prácou.

„Mladí ľudia sú za hranicami a tí, čo nechcú odísť na dlhšie, chodia na týždňovky do Bratislavy. Ostatní väčšinou pracujú v Lučenci,“ povedal starosta Miroslav Bartuliak. (Ľubomíra Karmanová)

Z Kysúc odchádzajú vzdelanejší ľudia

Stredné Slovensko

RADOĽA. Kedysi odchádzali z Kysúc do sveta drotári, dnes sú to stavební robotníci, remeselníci, absolventi vysokých škôl, brigádnici, ktorí si chcú za hranicami zarobiť. Nezriedka sa rozhodnú do cudziny odísť natrvalo.

Kysucký región je takmer výhradne zameraný na strojárstvo. Dlhodobo to pociťujú aj v Radoli, obci s 1474 obyvateľmi.

„Už štvrťstoročie nám odchádzajú ľudia, ktorí majú vyššie vzdelanie,“ hovorí starosta Radole Anton Tkáčik. Na vysvetlenie dodáva, že kto nechce pracovať v strojárstve, školstve, štátnej správe alebo v maloobchode, musí ísť preč. Mnohí odchádzajú natrvalo – do Bratislavy, Českej republiky, Veľkej Británie aj do  USA.

Ďalší odchádzajú za prácou mimo regiónu na turnusy. Muži pracujú najmä v stavebníctve. „Pracujú najmä na západnom Slovensku, v Česku a v krajinách hovoriacich po nemecky. Ženy pracujú v  cudzine ako opatrovateľky,“ dodáva starosta Tkáčik.

Veľa ľudí sa z Kysúc vysťahovalo v roku 1985, pre výstavbu vodnej nádrže v Novej Bystrici. Zanikli vtedy dve obce – Riečnica a Harvelka. Ich obyvatelia odišli do rôznych miest Slovenska, časť sa rozhodla odsťahovať za hranice. (iha)

Z Nitry sa sťahuje viac ľudí

Západné Slovensko

NITRA. Nitran Jakub odišiel hneď po skončení univerzity do Anglicka. Žije tam už desať rokov.

Ako hovorí, v začiatkoch ešte uvažoval nad návratom, ale založil si rodinu a jeho deti už začali chodiť do škôl. „Na rozdiel od Slovenska, tu štát funguje oveľa lepšie, život je tu ľahší a príjemnejší. Navyše, moje deti skoro vôbec nehovoria po slovensky,“ hovorí tridsiatnik o dôvodoch, prečo sa už vrátiť nechce.

Takých, ako Jakub, v Nitre stále pribúda. Podľa údajov, ktoré poskytla radnica, počet odhlásených obyvateľov do zahraničia za posledných päť rokov neustále stúpa. Kým v roku 2010 sa odhlásilo 42 ľudí, vlani ich bola už rovná stovka.

„Najviac máme evidovaných odhlásení do Česka, Rakúska, Nemecka, Veľkej Británie, Švajčiarska a Talianska,“ informoval Andrej Jančovič z radnice.

Kým v roku 2000 mala Nitra 87 268 obyvateľov, začiatkom tohto roka ich bolo 80 130. V roku 2000 sa z Nitry odsťahovalo 800 obyvateľov. O dva roky neskôr ich počet prekročil tisícku a odvtedy pod toto číslo neklesol. Vlani sa z Nitry odsťahovalo 1550 ľudí. (Tomáš Holúbek)

Pohľad späť: Liptáci migrujú po svete už tristo rokov

Stredné Slovensko

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ekonomická migrácia sprevádza s prestávkami históriu Liptova po stáročia. Tvrdé hospodárske a prírodné pomery vyháňali ľudí hľadať si živobytie mimo svojho rodného kraja.

Prvé trvalé vysťahovalecké vlny z Liptova sa začali v roku 1717. Niekoľko stoviek rodín vtedy odišlo na Dolnú zem, do Békešskej Čaby v južnom Maďarsku či do oblasti srbskej Vojvodiny.

„Vysťahovalectvu predchádzal hladomor, ktorý súvisel s končiacim sa Rákocziho povstaním,“ vysvetlil regionálny historik Peter Vítek.

Druhú vysťahovaleckú vlnu zažil Liptov na konci 18. storočia. Týkala sa viac sezónnej migrácie mužov za prácou a trvala celé 19. storočie. Najprv doma urobili jarné práce na poli a keď sa oteplilo, vyrazili na múračky, najčastejšie do Budapešti.

„Dobové technológie neumožňovali stavať v chladnom počasí, takže išlo len o sezónnu záležitosť,“ vysvetlil Vítek.

Podobné vysťahovalectvo ako v súčasnosti sa začalo na sklonku 19. storočia. Cieľovou stanicou boli Spojené štáty americké, kde sa po skončení občianskej vojny prudko rozvíjal priemysel. Nábor pracovných síl sa robil aj na území dnešného Slovensku.

Za oceánom boli pracovné príležitosti aj pre nekvalifikovaných robotníkov a zárobok bol v porovnaní s Uhorskom niekoľkonásobne vyšší. V rokoch 1875 až 1914 emigrovalo do USA viac ako 650-tisíc ľudí, približne štvrtina všetkých Slovákov.

Takéto cesty sa začínali nábormi. „Prišli takzvaní dohadzovači, ktorí chodili po dedinách. Boli to Slováci, ktorých platili americkí priemyselníci. Podmienkou bolo zaplatiť si takzvanú šíf kartu, teda lístok na loď,“ povedal historik.

Takto to bolo podľa historika Juraja Laššutha aj v obci Jamník v okrese Liptovský Mikuláš. „Veľká časť Jamníčanov sa neplánovala usadiť v USA natrvalo. Chceli len niekoľko rokov pracovať a s úsporami sa vrátiť domov. Plánovali si kúpiť pôdu, postaviť murovaný dom a žiť lepšie. Tí, čo sa rozhodli v Amerike usadiť, predali všetok majetok a so sebou si zobrali len oblečenie, peniaze a stravu.“

Na ceste Jamníčanov sprevádzal obvykle agent lodiarskej spoločnosti, ktorý im pomáhal orientovať sa v novej situácii. Pred nalodením bol vypracovaný zoznam cestujúcich, ktorý obsahoval meno vysťahovalca, pôvodné bydlisko a odpovede na asi tridsať otázok. „Tento dokument po príchode do USA odovzdal kapitán lode úradom,“ vysvetlil Laššuth.

Slováci sa usadzovali v štátoch New York, New Jersey, Illinois, Connecticut, Ohio, ale najmä v Pensylvánii. Jamníčania boli v drvivej väčšine nekvalifikované pracovné sily, pracovali v baniach, oceliarňach a ako poľnohospodárski robotníci. Práca bola často oveľa ťažšia ako doma, no pláca neporovnateľne vyššia.

Do Ameriky odchádzali celé rodiny a boli prípady, keď išla zarábať iba žena. Tí, ktorým sa darilo, posielali domov peniaze alebo prišli raz do roka za rodinou. (Marek Juriš)

Rodiny návrat nezavrhujú

Západné Slovensko

DUBNICA NAD VÁHOM. V minulom roku sa z Dubnice nad Váhom odsťahovalo 505 obyvateľov. Z toho 26 do zahraničia. Sťahovali sa do Švajčiarska, Nemecka, Česka, Veľkej Británie, Talianska a Rakúska. V roku 2014 to bolo 41 ľudí. Odišli za prácou.

Lekárka Martina Strečanská s manželom a dvoma deťmi žije už niekoľko rokov v Nemecku.

„Odišli sme po skončení školy, za prácou, “ hovorí. Vo vlaňajších voľbách hlasovali poštou. „Máme v pláne sa na Slovensko vrátiť, takže nám nie je jedno, ako to tam vyzerá a vyzerať bude,“ povedala.

Koperniechovci, tiež Dubničania s dvoma deťmi, žijú už šesť rokov v Taliansku. „Môj manžel, vtedy ešte len priateľ, tu mal prácu a ja som za ním prišla len tak na skusy do sveta,“ spomína Denisa. „Potom prišla svadba, deti a keďže sme toho názoru, že pre rodinu nie je dobré, keď je rozdelená, zostali sme tu všetci,“ povedala. Aj oni sa chcú v budúcnosti na Slovensko vrátiť.

TOPOĽČANY. Počas minulého roka odišlo pracovať do zahraničia z evidencie úradu práce 295 ľudí. Tento rok je to zatiaľ 84 uchádzačov o zamestnanie.

„Tradične sú zaujímavé sezónne práce najmä v oblasti hotelierstva či poľnohospodárstva,“ informoval riaditeľ odboru služieb zamestnanosti René Schmizing s tým, že v minulých rokoch bol záujem o prácu v zahraničí vyšší ako dnes. Jedným z dôvodov poklesu je tiež viac voľných pracovných miest na lokálnom trhu práce.

V súčasnosti je v Topoľčanoch nezamestnaných 8,09 percenta obyvateľov. V roku 2015 bola priemerná evidovaná miera nezamestnanosti 10,25 percenta, v roku 2014 – 11,82 percenta. (oš)

TRENČÍN. Dvadsaťšesťročná Laura Breznická opustila Slovensko pred tromi rokmi, dôvodom jej odchodu bola dobre platená práca v zahraničí. Zo Slovenska a Slovákov sa podľa vlastných slov cítila unavená. Žije v  Holandsku a návrat na Slovensko neplánuje.

Počas štúdia v Bratislave sa živila ako servírka a neskôr administratívna pracovníčka. „Zárobok bol menší ako čas a námaha, ktorú som investovala,“ spomína.

Čerstvá bakalárka so znalosťou dvoch cudzích jazykov si nenašla prácu. „I keď som mala pracovné ponuky, zo 600 eur človek nevyžije a plánovať budúcnosť s takým malým platom som si nevedela predstaviť,“ vysvetlila Breznická.

Z Holandska dostala ponuku na prácu, ktorú by na Slovensku nerobila. „Ako chyžná v hoteli som mesačne dostala 2000 eur,“ opisuje prvé dva roky života v Rotterdame. Z chyžnej sa prepracovala na pracovníčku pobočky zahraničnej banky a prilepšila si o ďalšiu tisícku.

Počet obyvateľov Trenčianskeho kraja klesá. Oproti roku 2014 kraj medziročne stratil takmer 1300 ľudí. Polovica sa vysťahovala, druhú polovicu tvorí prirodzený úbytok obyvateľstva. Počet obyvateľov rastie iba v okresoch Trenčín a Nové Mesto nad Váhom. (ers)

Východné Slovensko

PREŠOVSKÝ KRAJ. Z Prešovského kraja sa minulý rok vysťahovalo vyše 1600 ľudí, najviac ich odišlo z okresu Vranov nad Topľou.

Hoci počet obyvateľov v Prešovskom kraji za rok 2015 stúpol o vyše sedemsto osôb, naďalej tu prebieha intenzívna migrácia.

V roku 2015 žilo v Prešovskom kraji 15 percent obyvateľov Slovenska. A hoci patrí medzi kraje s najvyšším prirodzeným prírastkom, ani ten nestačí na to, aby sa vykompenzovali straty spôsobené migráciou.

„Migráciou obyvateľstva sa znížil počet obyvateľov v kraji o 1670,“ uviedla Zuzana Šoltisová z prešovského pracoviska štatistického úradu.

Zo zahraničia sa prisťahovalo 725 osôb, za hranice sa vysťahovalo 549 osôb. V Prešovskom kraji tak vďaka zahraničnému prisťahovaniu pribudlo 176 osôb.

Počet obyvateľov sa však zvýšil len v okrese Prešov. V ostatných okresoch počet obyvateľov klesá. Najviac,  268 ľudí sa vlani vysťahovalo z okresu Vranov nad Topľou, z okresu Humenné 243, Bardejov 222, Stará Ľubovňa 215 a Poprad 207 obyvateľov. (Mária Pihuličová)

Najviac láka blízky západ

Stredné Slovensko

MARTIN. „Doma sa mi nedarilo nájsť trvalú prácu. Najprv som robila v bare, pár mesiacov som absolvovala na katastri i absolventskú prax. Lenže keď mi skončila, opäť som stála pred otázkou čo ďalej. Odišla som do zahraničia, iné mi nezostávalo. Doma by som sa neuživila,“ povedala Martinčanka Michaela, ktorá je mimo republiky už tri roky a v súčasnosti pracuje na výletnej lodi.

Martinčan Ivan Pavlovič odišiel do Rakúska pred dvomi rokmi. „Robím v Linzi smetiara, mám sa dobre, zarobím tu dvakrát toľko, ako je u nás priemerná mzda. Priateľka si tiež našla prácu, je servírkou. Chceme sa tu usadiť, založiť si rodinu. Domov sa už s vysokou pravdepodobnosťou nevrátim. Iba na návštevu.“⋌

Vlani sa pre sťahovanie do zahraničia odhlásilo z trvalého pobytu 65 Martinčanov. Väčšina z nich smerovala do Českej republiky. Ľudia z ôsmeho najväčšieho mesta na Slovensku za prácou odchádzajú tiež do Rakúska a Veľkej Británie.

Z Dražkoviec, z dediny neďaleko Martina, odišlo do zahraničia približne dvadsať ľudí. Väčšinou z pracovných dôvodov, niektorí sa odsťahovali aj natrvalo. V Česku si našli prácu a usadili sa tam.

„Ženy robia opatrovateľky v Rakúsku, tie sa vracajú. Pár mladých chlapcov odišlo do Francúzka, Nemecka i Nórska a či sa tí vrátia, je otázne. Je mi to ľúto, väčšinou ide o mladých ľudí. Chýbajú nám,“ povedala starostka Viera Šalagová.

Z Malého Čepčína v okrese Turčianske Teplice, z dedinky so 540 obyvateľmi, odišlo za prácou do zahraničia asi desať ľudí.

„Prevažujú mladí ľudia. Väčšina z nich odišla do Českej republiky, ale aj Talianska či Nemecka. Tie dôvody sú čisto pracovné, doma si nevedeli nájsť robotu. Na Slovensku sa niečo naučili a zúročia to v zahraničí,“ povedala starostka Miroslava Sumková. (kop)

BANSKÁ BYSTRICA. Z  Banskej Bystrice, ktorá mala vlani 76 988 obyvateľov, sa od roku 2010 odsťahovalo do zahraničia a odhlásilo z trvalého pobytu spolu 842 obyvateľov.

Hovorkyňa primátora Zdenka Sekerešová informovala, že najčastejším dôvodom bol odchod za rodinnými príslušníkmi, práca, prípadne sobáš.

„Najvyhľadávanejšia je Česká republika, potom Veľká Británia a Rakúsko,“ doplnila.

Do Českej republiky sa vysťahovalo 285 Banskobystričanov, do Veľkej Británie 107 a do Rakúska 106 obyvateľov.

Ostatní vysťahovaní z Banskej Bystrice smerovali do Nemecka, Kanady, Švajčiarska, USA, Talianska, Francúzska, Španielska, Holandska, Írska, Izraela, Švédska a na Nový Zéland. (eta) 

 

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Nacionalistický kňaz pomáha šíriť propagandu ĽSNS

Ján Košiar, ktorý otvorene podporuje kotlebovcov, píše pre časopis Zväzu protikomunistického odboja. Magazín platí ministerstvo vnútra.

KOMENTÁRE

Antifašisti ani antikomunisti to nepochopili

Neexistuje sloboda len pre jednu vybranú skupinu.

EKONOMIKA

Volkswagen: Odborári dostali to, čo sme im núkali pred štrajkom

Na jar ponúkal Volkswagen zvýšenie platov o 12 percent.

KOMENTÁRE

Domáci násilník Danko

Reči, akože „nesystémové strany nevedia riadiť štát“, sú z úst „systémovej“ SNS dokonalou fraškou.

Neprehliadnite tiež