BRATISLAVA. Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) je výrazným príspevkom k posilneniu globálneho mieru, bezpečnosti a stability a jeden z pilierov systému nešírenia jadrových zbraní. Povedal to v pondelok minister zahraničných vecí (MZV) Miroslav Lajčák vo Viedni. Zúčastnil sa tam na ministerskom zasadnutí k 20. výročiu začatia procesu podpisu a ratifikácie tejto zmluvy.
Medzinárodná norma
Globálnym uznaním významu zmluvy je podľa neho fakt, že ju doteraz podpísalo 183 krajín a ratifikovalo 164, vrátane Slovenska. Na to, aby mohla vstúpiť do platnosti, ju však musí ratifikovať ešte osem kľúčových krajín - USA, India, Čína, Pakistan, KĽDR, Izrael, Egypt a Irán.
"Už dnes sa moratórium na jadrové skúšky stalo de facto medzinárodnou normou. Ale bez toho, aby táto zmluva vstúpila do platnosti, bude jadrové moratórium len krehké," upozornil Lajčák. Aj preto podľa neho Slovensko naďalej vyzýva štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby zmluvu podpísali alebo ratifikovali.
Za uplynulých 20 rokov sa podľa Lajčáka podarilo Dočasnému sekretariátu CTBT a signatárskym štátom vybudovať systém na monitorovanie a zisťovanie jadrových výbuchov kdekoľvek na Zemi.
Slovensko je aktívne
"Dáta z monitorovacieho systému majú navyše aj civilné a vedecké využitie, keďže dokážu pomôcť pri predpovedaní cunami, vystopovaní rádioaktivity či nehodách jadrových reaktorov," povedal.
Keď zmluva nadobudne platnosť, vznikne Organizácia pre zákaz jadrových skúšok so sídlom vo Viedni, ktorá bude dohliadať na jej dodržiavanie. Slovensko už teraz aktívne prispieva k vybudovaniu verifikačného režimu CTBT prostredníctvom výcviku jej budúcich inšpektorov.
"Len tento rok budeme na území SR školiť asi 80 adeptov z celého sveta na túto činnosť," dodal Lajčák.
TASR o tom informoval tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí.
