BRATISLAVA. Protihavarijné opatrenia a sanácia skalného brala a previsu pod hradom Strečno si vyžiada 1,1 milióna eur. Pôvodne sa na tento účel rátalo so sumou 900-tisí eur, inžiniersko-geologický prieskum však ukázal, že bude treba o 200-tisíc eur viac.
Vláda v stredu schválila ich vyčlenenie do kapitoly envirorezortu do konca januára 2017.
Ohrozuje dopravu
"Skalné bralo pod hradom Strečno ohrozuje dopravu na frekventovanej štátnej ceste I. triedy č. I/18 a v prípade neprijatia vhodných opatrení môže ohroziť životy, zdravie a majetok ľudí," upozorňuje sa v materiáli.
Prieskum odhalil, že v skalnom masíve sú pukliny a poruchové zóny a viaceré navzájom združené priečne systémy puklín. V dôsledku toho z neho vypadávajú rôzne veľké skalné bloky.
V prvej etape prác sa preto budú realizovať okamžité protihavarijné opatrenia na skalnom brale. "Budú zahŕňať očistenie skalného brala od zvetraných úlomkov, odstránenie, respektíve redukciu previsu v bloku II, injektáž a plombovanie trhlín a puklín. Práce musia byť vykonávané v režime úplného vylúčenia dopravy, preto sa navrhuje ich realizácia počas víkendových dní," píše sa v materiáli.
Obmedzenie na jedenásť víkendov
Druhá etapa prác bude zahŕňať sanačné práce na skalnom brale. Pôjde o vybudovanie ochranných sietí, dynamických záchytných bariér, kotvenie rozvoľnených skalných blokov a výstavbu podporných betónových konštrukcií na zabezpečenie previsov bezprostredne nad cestnou komunikáciou. Realizácia týchto prác si vyžiada len obmedzenie dopravy do jedného jazdného pruhu, prípadne jej krátkodobé vylúčenie. Súčasťou sanačných prác bude aj sanácia skalného previsu nad cestou.
Predpokladaný čas úplného vylúčenia dopravy je 11 víkendov. Obmedzenie dopravy do jedného jazdného pruhu sa predpokladá asi počas štyroch mesiacov.
Odborníci tiež navrhli zabezpečiť daný úsek pod hradným bralom v celkovej dĺžke 180 m ochrannou konštrukciou - železobetónovou galériou. Stálo by to vyše 6,7 milióna eur. S touto alternatívou sa však zatiaľ vzhľadom na nedostatok zdrojov neuvažuje.
Vláda sa ďalej zaoberala:
- V stredu vláda schválila novelizáciu vodného zákona a zákona o ochrane pred povodňami. Dôvodom zmien je transpozícia európskych smerníc do právneho poriadku Slovenskej republiky v oblasti vodnej politiky. Ide o smernice Európskeho parlamentu a Rady o prioritných látkach znečisťujúcich podzemné a povrchové vody ako aj o smernicu o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality. V novele sú zapracované aj zmeny, ktoré upravujú a presnejšie definujú ustanovenia o inundačných územiach. Novela nadobúda účinnosť 1. novembra 2016.
- Sumou 47,9 milióna eur prispela vlani Slovenská republika do medzinárodných organizácií, v roku 2014 to bolo 33,4 milióna eur. Uvádza sa to vo vládou schválenom komplexnom zhodnotení efektivity členstva SR v medzinárodných organizáciách a s tým spojenými finančnými aspektmi v rokoch 2014 až 2015. Materiál zároveň informuje, že k 31. decembru 2015 bolo Slovensko členom viac ako 100 medzinárodných organizácií.
- Niektoré okresné úrady po celom Slovensku budú mať od 1. júla nových prednostov. Vláda na svojom rokovaní odvolala 24 starých a vymenovala 25 nových prednostov. Starým prednostom sa pôsobenie v ich funkciách končí 30. júna. Zároveň kabinet vzal na vedomie, že prednosta okresného úradu Košice – okolie Peter Derevjaník sa 31. marca vzdal svojho postu, aj za neho vláda vymenovala náhradu. Prednostov do funkcie vymenuje predseda vlády spolu s ministrom vnútra, ktorý materiál na rokovanie predložil a vláda ho schválila.
- Slovensko v roku 2015 dojednalo 60 dvojstranných zmlúv a stalo sa zmluvným štátom 11 mnohostranných zmlúv. Predovšetkým išlo o medzinárodné zmluvy v oblasti dopravy, právnej pomoci, sociálneho zabezpečenia, v konzulárnej, respektíve vízovej oblasti, ďalej v oblasti školstva, vedy a výskumu, kultúry, spolupráce pri obrane či v boji proti trestnej činnosti. Uvádza sa to v Správe o vykonávaní medzinárodných zmlúv, ktorú dnes schválila vláda. Materiál z dielne rezortu diplomacie hovorí aj o zmluvách, ktoré by Slovenská republika chcela v najbližších rokoch dohodnúť.
- Schválila kandidatúru Slovenskej republiky na získanie štatútu pridruženého pozorovateľa v Spoločenstve portugalsky hovoriacich krajín (CPLP). Z tohto štatútu nevyplývajú pre pridružených pozorovateľov žiadne osobitné povinnosti ani členské príspevky. Dôvodom nášho záujmu o štatút pridruženého pozorovateľa je, že si uvedomujeme rastúci geopolitický a ekonomický význam lusofónnych krajín.
- Na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutoční 28. až 29. júna v Bruseli, bude Slovenskú republiku reprezentovať delegácia, ktorú povedie premiér Robert Fico. Sprevádzať by ho mal aj štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a splnomocnenec vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ Ivan Korčok. Vláda na rokovaní schválila návrh účasti oficiálnej delegácie SR.
- Akreditačná komisia bude opäť pracovať v kompletnom zložení. Jej novým členom sa stane Miroslav Fikar, ktorého do tejto funkcie na návrh ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS) vymenovala vláda. Ujme sa jej vo štvrtok 16. júna. Fikar zaplní miesto, ktoré sa v 21-člennej komisii uvoľnilo po Márii Bielikovej. Jej členstvo zaniklo 1. decembra 2015 potom, ako bola vymenovaná do funkcie dekanky Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave. Pozície sú nezlučiteľné.
