BRATISLAVA. Slovensko sa v medzinárodnom meraní čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti štúdie PISA zhoršuje.
Nezhoršujú sa však najlepší žiaci, ale klesajú tí najslabší. Povedal to riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstve školstva Matej Šiškovič na dnešnej diskusii o kvalite vzdelávania a možnostiach ako zlepšiť výsledky vzdelávania, ktorá sa uskutočnila v Európskom informačnom centre v Bratislave. Ako dodal, najlepší slovenskí žiaci aj v roku 2012 boli na úrovni najlepších v OECD.
Zázemie
Šiškovič pripomenul, že výsledky žiakov ovplyvňuje aj ich socioekonomické zázemie. Žiaci z najlepšieho socioekonomického prostredia sú v priemere aj najlepší v meraní PISA. Platí to pre Slovensko aj pre ostatné krajiny.
Problém však podľa Šiškoviča je, že pri žiakoch z najslabšieho socioekonomického prostredia nevieme dosiahnuť tie výsledky, ktoré by sme mali. Výzvou pre slovenské školstvo je podľa riaditeľa Inštitútu vzdelávacej politiky vychovávať kvalitného učiteľa. Dôraz treba klásť na začínajúcich učiteľov, keďže mzdu treba porovnávať voči mzde zamestnancov s podobnou kvalifikáciou a práve mladší učitelia sú na tom horšie. Ako však dodal, nie je to len otázka platov, ale aj ďalších opatrení na zvýšenie atraktivity profesie.
Šiškovič vo štvrtok zároveň uviedol, že budúci učitelia by pri príprave na povolanie mali absolvovať viac praxe. Rovnako zdôraznil potrebu zabezpečiť lepšiu selekciu na začiatku, aby pre vysokoškolské štúdium učiteľstva existovali reálne prijímacie konania.
Kreditové vzdelávanie
Riaditeľ vzdelávacieho inštitútu sa vyjadril aj ku kreditovému vzdelávaniu. Ako uviedol, systém mal dobrý cieľ, problém však je, že dominantnou motiváciou učiteľov sa stal zisk kreditov pre vyplácanie kreditových príplatkov a nie nadobudnutie nových zručností a vedomostí. Vhodné by podľa neho bolo oddeliť kreditový systém od kariérneho systému. Otázna je tiež podľa neho kvalita niektorých programov kontinuálneho vzdelávania.
Druhou veľkou témou pri snahe o lepšie výsledky žiakov podľa neho je znižovanie vplyvu socioekonomického zázemia. Pripomenul problém, že deti z horšieho socioekonomického zázemia majú nízku participáciu v materských školách.
Ako dodal, ministerstvo plánuje zvyšovať kapacity materských škôl, nesmie sa však zabúdať aj na motiváciu a spoluprácu s rodinou žiaka z takéhoto prostredia, aby sa dieťa zúčastňovalo na výchovnom procese v materských školách. Dôležité podľa neho je aj to, aby diagnostika detí bola spravodlivá a nezaraďovala detí bez postihu do špeciálnych škôl.
