BRATISLAVA. Finančný výbor parlamentu nevypočul zamestnanca finančnej správy Ondreja Čurillu, ktorý je bývalým zástupcom riaditeľa jej kriminálneho úradu.
Mimoriadne zasadnutie výboru iniciovali opoziční poslanci za SaS a OĽANO-NOVA pre kauzu Bašternák. Koaliční poslanci nepozvanie Čurillu zdôvodnili rozporom s rokovacím poriadkom a ústavou.

V rozpore s ústavou
Čurilla mal prísť na výbor vysvetliť, prečo nepodpísal sťažnosť na postup Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v kauze podnikateľa Ladislava Bašternáka a poskytnúť viac informácií týkajúcich sa medializovaného prípadu vratiek dane z pridanej hodnoty.
Predseda výboru Ladislav Kamenický (Smer) na začiatku uviedol, že Národnej rade neprislúchajú právomoci výkonnej ani súdnej moci a jej orgány nemajú vyšetrovacie právomoci, preto nemôžu vypočúvať občanov.
„Nie sme oprávnení pána Čurillu vypočúvať tak, ako to bolo navrhnuté. Nie sme vypočúvací orgán, ani vyšetrovateľ, preto je to v rozpore s ústavou a rokovacím poriadkom. Pána Čurillu sme tým pádom ani nepozývali,“ vysvetlil.
Ako dodal, poslanci si môžu nanajvýš niekoho pozvať. „Výbor musí rozhodnúť o tom, že niekoho pozveme. Môžeme si pozývať predstaviteľov vlády, vedúcich predstaviteľov štátnych orgánov – to je napríklad pán Imrecze (prezident Finančnej správy), ale nie pán Čurilla. Môžeme si predvolávať aj prokurátorov, takže pán Čurilla nespadá do tejto oblasti,“ opísal Kamenický.
Zároveň pripomenul, že 22. júna uskutočnia poslanci finančného výboru poslanecký prieskum vo finančnej správe.
„My sa takisto chceme ako poslanci pýtať a dozvedieť o kauze čo najviac. Môžeme osloviť prezidenta finančnej správy, aby pozval pána Čurillu, ale musí byť zbavený mlčanlivosti. Nie je to taký jednoduchý proces,“ zdôraznil Kamenický.
Poslanci Jozef Rajtár (SaS) a Igor Matovič (OĽaNO-NOVA), ktorí mimoriadnu schôdzu výboru navrhovali, sa z rokovania ospravedlnili. Zvyšní opoziční aj koaliční členovia sa pri hlasovaní o programe zdržali.

Boja sa odpovede?
Gábor Grendel (OĽaNO-NOVA), ktorý nie je členom výboru, označil zdôvodnenie koalície za výhovorku. „Keď už chceme slovičkáriť, v návrhu tejto schôdze nebolo 'vypočúvanie', ako sa to snaží prezentovať predseda výboru, ale 'vypočutie'. To znamená, že možno by sme mu nepoložili žiadnu otázku. Dnes nie je zodpovedaná iba jedna jediná – prečo pripravená sťažnosť proti odmietnutiu trestného stíhania nebola zo strany Finančnej správy odoslaná príslušným orgánom činným v trestnom konaní,“ povedal.
Koalícia sa podľa neho obáva toho, že by pracovník finančnej správy povedal pravdu o tom, prečo nebola sťažnosť odoslaná.
„Odpovede sa boja, a preto robia všetko pre to, aby pán Čurilla nevypovedal pred výborom, poslancami. Je absurdné si pýtať nejaké zbavenie mlčanlivosti, to nie je žiadna dôverná alebo tajná skutočnosť. My sa tu nebavíme o daňovom tajomstve,“ upozornil Grendel.

Čurilla: Viaže ma mlčanlivosť
Bývalý námestník riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ondrej Čurilla nemohol sťažnosť voči uzneseniu vyšetrovateľky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v kauze Bašternák podpísať, pretože jeho nadriadený bol v tom čase v práci a rozhodol sa tak neurobiť.
V stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa finančnej správy Patrícia Macíková, Ondrej Čurilla uvádza, že je viazaný mlčanlivosťou a preto ho výbor nevypočul. Zbavenie mlčanlivosti pre takýto účel podľa neho zákon nerieši.
Napriek tomu sa vyjadril k okolnostiam okolo sťažnosti. "Uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia bolo Kriminálnemu úradu finančnej správy doručené v piatok 8. augusta 2014. Po jeho prečítaní som dospel k názoru, že uznesenie je nedostatočne odôvodnené a absentujú v ňom preverenia viacerých skutočností, na ktoré sme poukazovali v našom trestnom oznámení. Voči uzneseniu bola prípustná sťažnosť, podaná do troch dní od doručenia uznesenia, preto som okamžite dal pokyn pracovníkom, ktorí na prípade pracovali, aby do pondelka 11. augusta 2014 túto sťažnosť spracovali," pokračuje Čurilla.
"V pondelok 11.augusta bola sťažnosť pripravená a predložená na podpis vtedajšiemu riaditeľovi kriminálneho úradu Jozefovi Luteránovi. Jozef Luterán bol v ten deň v práci, nečerpal dovolenku, ako bolo medializované. V zmysle organizačného poriadku kriminálneho úradu mohol teda v tejto situácii sťažnosť podpísať iba on," zhrnul a pripomenul, že Jozef Luterán sa rozhodol sťažnosť nepodpísať. "O jeho dôvodoch sa však nemôžem vyjadrovať,“ ukončil Ondrej Čurilla.