Každý, kto je sýty, je spokojný. Ale čo ak človek nemá jedlo? Akí sme vo svojom vnútri naozaj, preveríme až v extrémnych podmienkach.
Jawid Nabizada z Afganistanu hovorí, že práve ramadán pomáha obrusovať charakter a dostáva človeka do limitov, v ktorých si uvedomí, že sa vždy dá byť ešte lepším. Aj keď na Slovensko prišiel pred takmer tridsiatimi rokmi, tradičný mesiac pôstu dodržiava pravidelne aj mimo svojej domoviny.
Jawid Nabizada dodržiava ramadán pravidelne každý rok, aj keď žije na Slovensku. (zdroj: SME Jozef Jakubčo)Na mieste nezáleží
Postiť sa začal, keď mal štrnásť, rodičia ho začali trénovať ešte v detstve. „Pre ľudí, ktorí začínajú až v dospelosti, je to oveľa ťažšie, ľudský organizmus nie je na dlhé dni bez jedla a vody pripravený. Prvých pár dní má človek krízu, pociťuje ťažkosti, ale to prejde,“ hovorí. Samotné plnenie však podľa neho nie je dôležité, ak človek nikdy nepochopí pravý zmysel, ktorým je duchovná očista.
„Ramadán je duchovnou výchovou, neznamená len nejesť či nepiť. Tým, že si odopierame jedlo, si zrazu uvedomujeme, že robíme veľa ďalších vecí, ktoré by sme mali obmedzovať. Snažíme sa preto zdržať vulgárneho správania, hnevu či vecí, ktoré škodia nám a ubližujú aj ostatným. Skrátka, človek sa snaží svoje potreby obmedziť úplne na minimum, no ostať zároveň pozitívnym,“ vysvetľuje zmysel pôstneho mesiaca.
Ramadán je pre moslimov najmä duchovná očista. (zdroj: SITA)Aj keď jeho manželka, s ktorou sa zoznámil ešte počas vysokej školy v Trnave, na islam nekonvertovala, ich dcéry vychováva ako moslimky a trénuje ich v tom, aby si tiež postupne ramadán osvojili. Priznáva, že v islamskom svete by sa mu darilo pôst dodržiavať ľahšie, no je to skúška, ktorú musí každý moslim prekonať, kdekoľvek sa práve nachádza.
„Keďže žijem na Slovensku a nemám napríklad možnosť jesť večer jedlo, ktoré sa tradične jedáva v islamských krajinách, nájdem si niečo iné, vždy sa dá nájsť náhrada.“
