BRATISLAVA. Na šiestu schôdzu Národnej rady v stredu prišli poslanci preto, aby prečítali svoje interpelácie na ministrov a odhlasovali prerokované body, o ktorých nestihli rozhodnúť v utorok 21. júna. Po schôdzi pôjdu na prázdniny.
Snemovňa by sa mala na riadnom rokovaní zísť až v septembri. Poslanci sa však môžu stretnúť aj skôr, počas leta, v prípade mimoriadnych schôdzí. Jedna z nich by mala byť už na budúci týždeň. Opozícia v piatok plánuje podať návrh na odvolanie Kaliňáka.
Plánujú odvolávať Kaliňáka
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) má povedať, či podporuje ministra Roberta Kaliňáka (Smer).
Pýta sa jej to jej bývalý stranícky kolega a dnes opozičný nezaradený poslanec Zsolt Simon. Cez interpeláciu sa chce tiež dozvedieť, či je podľa Žitňanskej v poriadku, že Kaliňáka vyšetruje polícia, ktorá mu je podriadená.
"Nebolo by podľa vás správnejšie a etickejšie, keby minister vnútra odstúpil a tým umožnil spravodlivé, nezaujaté vyšetrenie prípadu?" pýta sa v interpelácii Žitňanskej Simon.
Premiér Robert Fico (Smer) by zas mal podľa neho povedať, či štátne orgány chystajú zopakovať prípad Remiáš.
Simon sa to pýta na základe Ficovho vyjadrenia k pondelkovému (20.6.) protestu na odvolanie Kaliňáka pred bytom, ktorý si premiér prenajíma v komplexe Bonaparte od Bašternáka.
Simon: Občania sa hanbia za vládu
Zároveň sa Simon pýta, dokedy sa majú občania SR hanbiť za vládu, ktorej minister vnútra vyšetruje sám seba a v ktorej si premiér prenajíma byt pravdepodobne postavený z peňazí z daňového podvodu.
Alojz Baránik zo SaS sa tiež obrátil na ministerku spravodlivosti. Chce vedieť, aké opatrenia chystá na to, aby prokuratúra nefungovala ako právna ochrana verejných činiteľov, ale ako inštitúcia konajúca vo verejnom záujme. Dnes totiž podľa neho nekoná z vlastnej iniciatívy, pokiaľ ide napríklad o ministrov.
"Desiatky trestných oznámení na verejných činiteľov vo vysokom postavení sú zametávané pod koberec. Naopak, prokuratúra bežne stíha oznamovateľov týchto trestných činov," poukázal Baránik vo svojej interpelácii.
Poslanci sa ďalej zaoberali:
- Poslanci parlamentu v stredu do druhého čítania neposunuli návrh z dielne hnutia OĽaNO na zmenu spôsobu voľby predsedu najvyššieho kontrolného úradu. K návrhu predkladateľov viedla posledná voľba predsedu NKÚ, keď väčšina Smeru blokovala navrhnutých opozičných kandidátov, pričom premiér Robert Fico sľúbil tento post obsadiť opozičným kandidátom. Ján Jasovský tak na poste šéfa NKÚ presluhoval.
- Poslanci nebudú mať právo vykonávať poslanecké prieskumy individuálne bez poverenia, rovnako ani individuálne žiadať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov. Parlament dnes zamietol novelu rokovacieho poriadku, ktorú do parlamentu predložili poslanci za OĽaNO-NOVA Jozef Viskupič a Veronika Remišová a poslanec za SaS Martin Klus.
- Financovanie podpory kultúry na Slovensku sa meniť nebude. Poslanci parlamentu dnes totiž neposunuli do druhého čítania návrh poslanca Jozefa Viskupiča (OľaNO) na zriadenie Kultúrneho fondu. Namiesto troch samostatných umeleckých fondov (Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarných umení) navrhoval Viskupič vytvoriť jeden – Kultúrny fond, ktorý by mal jednu sústavu orgánov a jeden model financovania.
- Pod zákon o slobodnom prístupe k informáciám nebude spadať viac organizácií. Parlament dnes zamietol návrh hnutia OĽaNO na zmeny v tomto zákone. Predkladatelia novely zároveň navrhovali, aby sa rozšíril predmet povinne zverejňovaných zmlúv o prílohy a dodatky k zmluvám.
- Poslanci Národnej rady SR vzali na vedomie petíciu o hmotnej zodpovednosti politikov a vylúčení schránkových firiem z verejného priestoru, ktorú ešte v júli 2015 spustila vtedy mimoparlamentná strana Sieť. Hlasovaním o petícii ukončili poslanci šiesty deň šiestej schôdze parlamentu.
Interpelácia
Interpelácia je podľa rokovacieho poriadku "kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení Národnej rady vládou a jej členmi".
Poslanec môže interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Interpelácia sa podáva písomne, poslanec ju môže podať aj ústne v rámci bodu programu schôdze.
Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní. Môže na ňu odpovedať aj v pléne ústne. Možnosť mali členovia vlády aj dnes, nevyužili ju však.
