BRATISLAVA. Za uplynulú dekádu zaznamenalo Slovensko, ale aj v celá Európska únia výrazný nárast počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Zároveň pribudlo práve z radov mladých vysokoškolákov najviac nezamestnaných. Upozornila na to europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer) s tým, že opatreniami na zefektívňovanie jednotlivých stupňov vzdelávania sa bude na začiatku plenárneho zasadnutia zaoberať Európsky parlament.
Na úkor kvalitity
Masovosť vysokoškolského vzdelávania išla podľa nej, bohužiaľ, v mnohých prípadoch na úkor jeho kvality. „Jasným meradlom sú reakcie zamestnávateľov. Hovoria o nepostačujúcej úrovni vedomostí a zručností absolventov univerzít. Upozorňujú na významné rozdiely medzi ich potrebami a odbornou prípravou na vysokých školách,“ uviedla Flašíková Beňová.
Nesúlad medzi vzdelávaním a požiadavkami praxe má negatívny vplyv na uplatniteľnosť a schopnosť mladých ľudí konkurovať na trhu práce.
„Vyhnúť sa musíme aj umelému vynucovaniu si vysokoškolského vzdelania. Existuje veľké množstvo profesií, pri ktorých je podmienka získania diplomu skutočne navyše. Stojí nás to pritom nemalé peniaze z verejných zdrojov,“ zdôraznila poslankyňa.
Zraniteľné skupiny žiakov
Osobitnú pozornosť musíme podľa nej venovať aj pomoci zraniteľným skupinám žiakov.
„Týka sa to najmä študentov z nízkopríjmových a sociálne slabších rodín. Povinnosťou je posilnenie väzieb medzi školou a rodinami,“ vysvetlila ďalej. Za úspech v rámci európskej spolupráce medzi vysokými školami označila výmenný program Erasmus.
„Ako problematická sa však niekedy ukazuje motivácia študentov ísť na zahraničný výmenný pobyt. Dôkazom je aj neúmerne vysoká obľúbenosť niektorých južných krajín. Pri výbere školy tak u študentov často viac rozhoduje počasie, než kvalita,“ myslí si Flašíková Beňová.
