BRATISLAVA. Na mliečnych automatoch ich prevádzkovatelia prerábali a museli ich dotovať. Posledné tri automaty na čerstvé mlieko v Bratislave končia. Skrachovali krátko po tom, ako ministerstvo pôdohospodárstva v polovici mája rozbehlo kampaň na podporu mlieka za 120-tisíc eur.
V minulých dňoch zavreli automaty v Petržalke, Dúbravke a vo Svätom Juri. Na prevádzkach je len oznam, že skončili z technických dôvodov.
„V Bratislave si nekúpi farmárske mlieko ani 500 ľudí z 500-tisícovej populácie,“ ráta František Beladič z Pef družstva v Galante priemer predajov jeho automatov za posledné štyri roky.
Ak by záujem medzi zákazníkmi vzrástol približne len o dvesto ľudí, dokázali by pokryť aspoň prevádzkové náklady a automaty by zachovali. Automaty sa však využívali približne na 20 až 25 percent.
Prvoradá bola cena
Problémy automatov na mlieko sú celoslovenské. Pribúdať začali v roku 2009, keď na ne zaviedlo ministerstvo pod vedením Ľubomíra Jahnátka zo Smeru dotácie.
Po troch rokoch ich počet stúpol zhruba na 200 kusov. Pôvodne mali automaty pomôcť vyriešiť nízke výkupné ceny mlieka od spracovateľov. Koľko automatov museli doteraz predajcovia zavrieť, ministerstvo povedať nevie.
Bývalý prevádzkovateľ automatov Pavel Lupták z Popradu zlikvidoval chov dojníc koncom minulého roka. Za rok vyprodukovali priemerne deväťtisíc litrov mlieka.
"Bol to chov s najvyššou úžitkovosťou v Prešovskom kraji. Kravy a jalovice kúpil Holanďan a vyviezol ich do Holandska, Nemecka a Rumunska. Čo nevyviezol Holanďan, išlo na bitúnok," hovorí Lupták. Mliečne automaty predal družstvu v Spišskej Teplici, ktoré sa snaží chov ešte udržať.
Dnes stojí liter čerstvého mlieka v automate približne 90 centov. „V niektorom z veľkých reťazcov si spotrebiteľ dokáže kúpiť mlieko od 0,29 do 0,33 eura za liter,“ povedala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory Jana Holéciová.
Štát opäť platil reklamu
Predajcom nepasterizovaného mlieka podľa Beladiča ublížila aj nedávna epidémia encefalitídy, pri ktorej boli spočiatku z nákazy podozrivé ovčie mlieko a syry. „Pustili sa von nepotvrdené informácie, ktoré sa ukázali nepravdivé, a beztak slabé predaje sa ešte znížili."
Ministerstvo pôdohospodárstva pritom dalo v polovici mája vyše 120-tisíc eur na štvortýždňovú mliečnu kampaň vo Fun rádiu. Zaplatilo ju z rozpočtovej kapitoly na podporu Značky kvality SK. Cieľovou skupinou sú najmä mamičky a mladé rodiny s deťmi.
Tvárami takzvanej Mliečnej výzvy sa stali moderátori rádia, ktorí vo videách plnili súťažné úlohy s mliečnymi výrobkami. Rozmotávali parenice, šľahali šľahačku, pili mlieko v časovom limite. Poslucháči vyhrávali poukážky na nákup.
Rozhovory a gilotína
Rádio Borisa Kollára zo Sme rodina odvysielalo aj dva reklamné rozhovory s ministerkou, cena za jeden bola 2100 eur. Výsledok kampane ministerstvo zatiaľ hodnotiť nechce. „Po dohode s obchodníkmi budeme mať výsledky v priebehu júla,“ povedal jeho hovorca Michal Feik.
Mliečne automaty a mliečna kampaň sú podľa neho dve odlišné témy. Aká má byť ďalšia fáza kampane, zatiaľ nie je známe.
Zákazníkov presviedčajú aj samotní výrobcovia. Spracovateľ mlieka Euromilk sa snaží využiť lásku k zvieratám a patriotizmus. V inzerátoch zobrazuje slovenskú kravu pod gilotínou s obšírnym vysvetlením situácie a výkrikom „musím zomrieť, piješ cudzie mlieko“.
Priveľa mlieka
Problémy majú podľa ministerky Matečnej aj ostatné členské krajiny Európskej únie. Stáda kráv v západných krajinách sa neúmerne rozširovali v čase, keď prišli pre ruské sankcie na dovoz potravín zo Západu o ruský trh a po zrušení kvót na výrobu mlieka majú krajiny strednej a východnej Európy nadprodukciu.
Celoeurópska produkcia sa zvýšila v prvom kvartáli 2016 až o 7,4 percenta, ceny surového kravského mlieka medziročne klesli až o 12 percent. Zaniknúť môže až tretina slovenských producentov.
Autor: Barbora Kubovová
