Už ma nebaví štrikovať tento sveter, myslím, že tento rok budem kandidovať za prezidentku, vyhlásila Gracie Allenová a celá Amerika sa rozosmiala. Písal sa rok 1940, kandidatúru mohla s plnou vážnosťou odštartovať len komička. Gracie Allenová bola rozhlasová hviezda s dievčenským hlasom a s manželom Georgeom Burnsom mala vlastnú šou.
Jej fiktívna kampaň v mene Strany prekvapenia (Surprise Party) mala všetko čo treba vrátane podpory Harvardovej univerzity či pozvania Eleonory Rooseveltovej na prednášku na pôde jej ženského klubu. Pritom Allenovej protikandidátom nebol nikto iný ako Franklin Delano Roosevelt.
Hlavne nech je zábava
Allenová si nerobila posmech z konkrétnych politikov, skôr z politiky ako takej. Maskotom jej strany bol klokan so sloganom „Mám to vo vačku“. Vyzvala národ, aby bol hrdý na svoj štátny deficit, keďže je najväčší na svete. Na otázku, či by po svojom zvolení uznala Rusko, reagovala, že nevie, vraj stretáva priveľa ľudí, využívajúc anglickú rovnakosť výrazov s významom „uznať“ a „spoznať“.
Rázne odmietla vymenovať viceprezidenta s tým, že nebude vo svojej administriatíve tolerovať žiadne zlo. Slovo „vice“ totiž po anglicky znamená neresť či nemravnosť. Do histórie vošla bonmotom, že súčasný prezident je poštovou známkou budúcnosti.
O svojej kampani napísala dokonca knihu a už názvy jej kapitol stoja zato: Ako pritiahnuť pozornosť, Ako nikoho neuraziť, Kde stráviť volebnú noc či Ako redizajnovať Biely dom.
Allenová sa snažila o to, aby bola na smiech, pred ňou aj po nej sa však našli ženy, ktoré všeobecný posmech dokázali hrdinsky strpieť.
Dcéra komediantov
Prvou ženou, ktorá deklarovala, že aj ženské pohlavie má neodňateľné právo na život, slobodu a nasledovanie šťastia, ako to spomína americká ústava, bola v roku 1872 Victoria Woodhullová. Clintonovú predbehla o celých 136 rokov. Na starej fotografii vidíme krásnu ženu s jemným črtami.
Woodhullová svoju prezidentskú kandidatúru ohlásila v roku 1870 listom adresovaným New York Herald Tribune. Vyjadrila sa v ňom, že hovorí v mene oslobodených žien svojej krajiny. Verila, že predsudky voči ženám vo verejnom živote sa čoskoro stratia.
Neexistujú záznamy o tom, že by Victoria Woodhullová získala čo i len jeden hlas, keďže nemohla hlasovať ani len sama za seba. Dodatok k americkej ústave udelil ženám právo voliť až v roku 1920, s kandidatúrou prišla teda takmer o polstoročie skôr.
Victoria Woodhullová bola v roku 1872 prvou ženou, ktorá sa v Amerike domáhala nielen voliť, ale dokonca byť zvolená za prezidentku. (zdroj: Profimedia)Jej nasledovníčka Belva Lockwoodová, ktorá bola na kandidátke v deviatich štátoch o dvanásť rokov neskôr, získala už vyše štyritisíc hlasov.
Na volebnom neúspechu Woodhullovej sa určite podpísal aj fakt, že v čase volieb bola zavretá v newyorskom väzení na Ludlow Street pre obvinnenie z obscénnosti. Tesne pred voľbami totiž napísala o minomanželskom vzťahu vplyvného kňaza a sociálneho reformátora Henryho Warda Beechera.
Excentrická bojovníčka
Woodhullová nepatrila po žiadnej stránke medzi tradičných prezidentských kandidátov, nebola nudiacou sa bohatou paničkou ani intelektuálkou s výborným vzdelaním. V čase svojej kandidatúry dokonca nespĺňala ani len vekový limit 35 rokov.
