BRATISLAVA. Winston Churchill musel základnú školu pre slabý prospech zmeniť trikrát. Walt Disney strednú školu nedokončil a o Thomasovi Edisonovi jeho učiteľ povedal, že je prihlúpy na to, aby sa čokoľvek naučil.
Vysvedčenie si už vo štvrtok prevezme 676-tisíc žiakov a študentov. Hoci učitelia a rodičia deťom radi opakujú, že kľúčom k úspešnému životu sú samé jednotky, nie je to celkom pravda. Dokonca platí, že čím vychytenejšia je škola či odbor, o to menší význam majú známky na vysvedčení.
Pre špičku treba vyniknúť
Miriam Itahashi opisuje, ako ju oslovil 15-ročný chlapec, ktorý túži študovať na Oxforde ekonómiu. Riaditeľku súkromnej trilinguálnej materskej školy Espania kontaktoval, aby mu pomohla pri plánovaní štúdia na prijímací pohovor.
Základ tvorí 45 kníh o ekonomike v anglickom jazyku a odporúčanie, aby sa sústredil iba na štyri maturitné predmety. Z nich musí mať samé jednotky. Z ostatných predmetov mu postačí iba prejsť.
„Nebudeš mať čas študovať všetko, ak chceš vynikať v ekonomike. A slovom vynikať myslím vedieť o tritisíc percent viac ako ostatní,“ reagovala na chlapcov prekvapený výraz. Chlapec zostal nesvoj, pretože sa obával, že ak ho Oxford odmietne, ostatné školy nebudú mať o trojkára záujem.
Podobne fungujú aj iné prestížne univerzity. Kým na Slovensku sa do vysokoškolských prihlášok vpisujú známky za celé štúdium a zo všetkých predmetov, v prípade Harvardu je kolónka „academic excellence“ taká malá, že je v porovnaní s ostatnými časťami prihlášky takmer zanedbateľná. Rozhodujú najmä mimoškolské aktivity, motivačný list študenta, odporúčania od referentov a osobný pohovor.
