BRATISLAVA. Vláda schválila program predsedníctva v Rade Európskej únie. Program má tri časti – politický rámec, naše priority a tretia časť hovorí, kam sa chceme v jednotlivých agendách dostať.
So schválením programu vláda čakala na výsledky britského referenda o zotrvaní v EÚ a závery Európskej rady, ktorá sa konala 28. a 29. júna v Bruseli. Po skončení rokovania kabinetu o tom informoval šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
„Naozaj ten rámec je pomerne turbulentný, Európska únia sa musí vyrovnať s výsledkami britského referenda a musí sa vyrovnať i s tým, že európska myšlienka stráca svoju popularitu u občanov Európskej únie,“ konštatoval Lajčák s tým, že práve o budúcnosti Európy bez Veľkej Británie budú rokovať lídri 27 krajín EÚ 16. septembra v Bratislave na neformálnom summite.
Slovenské predsedníctvo bude ťažké, myslí si Fico Čítajte Nemenné priority
Druhá časť programu hovorí o prioritách, ktoré sa nemenia, ako zdôraznil Lajčák. Prioritami sú: Ekonomicky silná Európa; Výhody jednotného trhu; Migračná politika; Európa ako globálny angažovaný hráč. Prvá oblasť hovorí o tom, ako ďalej zvýšiť atraktivitu ekonomiky, podnikania a konkurencieschopnosti. Jednotný trh Lajčák označil za jeden z najväčších výdobytkov európskej integrácie. „My sa chceme posunúť ešte do takých oblastí, ako je jednotný digitálny trh a energetická únia,“ povedal Lajčák s tým, že práve jednotný digitálny trh je téma, ktorá je blízka ľuďom.
„Všetci, ktorí nakupujete prostredníctvom internetu, zisťujete, koľko je tu obmedzení. Nemáme rovnaké pravidlá, niektoré veci sa nedajú objednať zo Slovenska, platia sa rozličné poplatky,“ povedal Lajčák s tým, že práve toto by sme chceli vyriešiť. Dokonca by sme chceli vyriešiť slobodu prenosu dát ako piatu európsku slobodu.
Medzi priority patrí aj migrácia, keďže je to obrovský fenomén, s ktorým sa treba naučiť žiť a nepristupovať k nemu v panike. „My sa chceme zamerať hlavne na tie aspekty migračnej politiky, ktoré sú pozitívne a pomáhajú občanom Európskej únie,“ vysvetlil minister. Poslednou prioritou je globálne angažovaná Európa.
„To znamená, že chceme posilniť postavenie Európskej únie ako globálneho hráča, pretože bez ohľadu na to, že hovoríme hlavne o našich vnútorných problémoch, svet okolo nás očakáva, že budeme aktívnym riešiteľom problémov na globálnej scéne,“ informoval ďalej šéf slovenskej diplomacie.
Tretia časť je prehľad aktuálnych agiend v jednotlivých sektoroch. Tam sa podrobne hovorí o tom, čo je na stole a kam by sme sa za šesť mesiacov chceli posunúť. „Samozrejme, reálny posun bude závisieť od toho, kde budeme schopní dosiahnuť dohodu 28 členských krajín, ešte stále 28. Tento materiál, ktorý sme schválili, dáva veľmi presnú predstavu o tom, v akom stave Úniu preberáme a čo by sme chceli urobiť,“ dodal Lajčák s tým, že na SK PRES sme pripravení organizačne i technicky.
Najväčšie obmedzenia počas predsedníctva budú v okolí Reduty Čítajte Riešili aj otázku bezpečnosti
Na bezpečnosť podujatí počas predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ budú dohliadať aj vojaci. Vláda schválila vyčlenenie celkom 200 príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR.
Ministerstvá vnútra a obrany priblížili, že vyčlenených vojakov bude možné využiť na základe potrieb vyplývajúcich z bezpečnostnej situácie bezprostredne pred a počas podujatí konaných v rámci predsedníctva, a to len v prípade, ak na to nebudú postačovať sily Policajného zboru. Boli tiež identifikované situácie, kedy by sa tak mohlo stať.
Organizovanie slovenského predsedníctva prináša zvýšené riziko zhoršenia bezpečnostnej situácie, konštatujú ministerstvá. "Hrozí vznik situácií podmieňujúcich vyhlásenie tretieho, resp. štvrtého stupňa teroristického ohrozenia," uviedli v materiáli.
"V prípade akumulovania ďalších okolností, vyžadujúcich si okamžitú a rýchlu reakciu Policajného zboru, je možné predpokladať, že nastanú zákonom taxatívne stanovené podmienky k vyčleneniu profesionálnych vojakov," skonštatoval rezort vnútra a rezort obrany.
Riadiaci výbor a zástupcovia OS SR sa zhodli na posilnení Útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru príslušníkmi 5. pluku špeciálneho určenia Generálneho štábu Ozbrojených síl SR. Päťdesiat profesionálnych vojakov bude v druhom polroku pomáhať pri ochrane určených strážených objektov a pri vedení boja proti terorizmu.
Jednotky Policajného zboru tiež budú posilnené najviac o 150 profesionálnych vojakov, ktorí budú pomáhať pri vzniku udalostí a mimoriadnych udalostí. Nasadení budú v prípade, ak nebudú postačovať sily a prostriedky PZ SR. Vojaci budú zabezpečovať ochranu štátnej hranice, ostatných strážených objektov, zabezpečenie verejného poriadku a budú mať na starosti vedenie boja proti terorizmu a organizovanému zločinu.
