Časť ľudí chodí na levočskú púť ani nie tak z náboženských pohnútok, ale preto, že chcú zažiť jej atmosféru a príjemnú turistickú vychádzku, vraví v rozhovore pre SME etnologička Katarína Nádaská.
Prečo podľa vás chodí na levočskú púť tak veľa ľudí? Podľa odhadov až pol milióna.
„Mariánske púte na Slovensku majú vo všeobecnosti veľmi starú tradíciu. Práve púť v Levoči aj to pútne miesto patrí k jedným z najstarších u nás. Myslím, že je úplne najstaršie na východnom Slovensku. Táto tradícia pochádza ešte z čias Uhorska. Mariánska úcta mala v Uhorsku a, samozrejme, aj v hornom Uhorsku, na Slovensku svoju dlhodobú tradíciu. Na Mariánskej hore v Levoči môžeme badať aj silné a vizuálne prejavy ľudovej religiozity. Je zaujímavé, že aj v súčasnosti sa obnovuje pešia púť na ňu. Púť spájajú ľudia aj s procesom akéhosi obetovania strastí a útrap po ceste.“
Prečo sa medzi našim obyvateľstvom vytvoril väčší vzťah k Ježišovej matke Márii ako k Ježišovi? Má to pôvod v našej mentalite?
„Nie je to len záležitosť Slovákov, ale aj susedného národa Poliakov. Odborníci teológovia hovoria dokonca o tzv. máriocentrizme. V ľudovej religiozite je Matka Božia v centre pozornosti. Slováci ju berú špeciálne, podobne ako Poliaci, ako patrónku národa. V mnohých krízových situáciách, ktoré slovenský národ v minulosti prekonával, sa utiekal pod jej ochranu.“

Dá sa teda povedať, že naše obyvateľstvo má v historickej pamäti nejako zafixované, že keď bolo zle, utiekalo sa k Márii viac ako k jej synovi, a majú pocit, že im pomohla?
„Jeden z pilierov ľudovej religiozity je aj viera, ktorá hovorí cez Máriu k Ježišovi. Ľudia sa ako keby nádejali, že ich prosby budú viac vypočuté, ak budú vzývať Matku Božiu. A ona sa potom prihovára u svojho syna Ježiša Krista.“
Čiže, že to zariadi?