BRATISLAVA. Desiatky kilometrov pešo po asfaltových či lesných cestách. Potom prudké stúpanie, nezriedka s veľkým ruksakom, umorený páliacim júlovým slnkom a smädom, na Mariánsku horu týčiacu sa v nadmorskej výške takmer osemsto metrov nad Levočou.
Keď je človek konečne hore, čaká ho tlačenica. V rade na vodu či na toaletu. Vie, že najbližšie dva dni sa poriadne nevyspí, teda ak vôbec. Zažije niekoľko omší, pomedzi to spevy rôznych súborov, modlitbu ruženca a, samozrejme, dlhé rady pred spovedelnicami.
Tak vyzerá púť do Levoče, ktorú každoročne navštívi podľa odhadov až pol milióna ľudí. Denník SME hľadal odpovede, čo vedie ľudí k tomu, že sa tejto pre bežného človeka na prvý pohľad nie príliš atraktívnej akcie zúčastnia a prečo je levočská púť na Mariánsku horu jednou z najmasovejších akcií na Slovensku.
Katechizmové alebo biblické doktrinárstvo a verbálna ortodoxia zatieňujú vieru v podobe vzťahu, oddanosti a dôvery. (zdroj: FOTO - TASR)Mladík: Putujem, lebo mám za čo prosiť
"Putujem preto, že mám za čo prosiť. Môj život, moja rodina, tento svet potrebuje veľa milosti. Keď putujem, prinášam obetu a svedčím o Kristovi. Cez obetu môže prísť veľa milosti. Môžu byť uzdravené vzťahy v rodinách," odpovedá 18-ročný Timotej Kuma z Levíc.
Na Mariánsku horu putuje už od utorka spolu s približne dvesto prevažne mladými ľuďmi z dedinky Muráň na Gemeri. Na pochod sa vybral už piatykrát.
"Verejnosť si myslí, že sem chodia babky," hovorí o účastníkoch púte Jozef Lapšanský, hlavný organizátor levočskej púte a riaditeľ spišskej knižnice. "Minulý rok sme boli prekvapení obrovským množstvom mladých rodín. Dokonca s malinkými deťmi, tak sme museli vyčleniť miestnosť na dojčenie," dodáva.
