BRATISLAVA. Tradičný slovenský zvyk vyhodiť do jedného koša zvyšky jedla, plastové fľaše aj batérie má zmeniť nový zákon o odpadoch.
Reaguje na fakt, že Slováci sa zväčša nestarajú o to, čo sa s ich odpadom deje, a tak väčšina z neho skončí na skládkach. Od začiatku budúceho roka napríklad dostane každá domácnosť v rodinnom dome kompostér alebo hnedú nádobu na rozložiteľný odpad určený na záhradný odpad.
Slováci v roku 2014 vyprodukovali 1,8 miliónov ton komunálnych odpadov. Ide o 339 kg komunálneho odpadu na obyvateľa, čo je pod európskym priemerom. Problémom je, že na skládkach vo všeobecnosti skončí asi 41 percent odpadu a 66 percent komunálneho odpadu. Celkovo podľa európskych štatistík zrecyklujeme len 6 percent odpadu, pričom európsky priemer je 26 percent.
Hoci ľudia budú musieť viac myslieť na recykláciu, krajine to ušetrí peniaze na vývoz a skládkovanie odpadu, tvrdí ochranár a expert na odpady Branislav Moňok z organizácie Priatelia Zeme. Zároveň bude podľa neho nový systém spravodlivejší a ľudia budú platiť len za odpad, ktorý sami vyprodukujú.
„Do roku 2020 musia všetky členské štáty EÚ recyklovať polovicu komunálneho odpadu – a to nedokáže urobiť ministerstvo v Bratislave. To musíme urobiť my, občania, ktorí ten odpad produkujeme,“ povedal Moňok.
Zmeny sa dotknú aj výrobcov či distribútorov obalov, čo sú vlastne všetky obchodné reťazce.
Od 1. júla sú výrobcovia zodpovední za to, čo sa deje s odpadom, ktorý vyprodukujú napríklad v podobe obalov na svoje výrobky, ale aj výrobkov samotných. Viac budú platiť za jeho spracovanie či uskladnenie. Firmy však varujú, že zmeny sa môžu odraziť na cenách ich výrobkov.
„Ja som sa dokonca dozvedel, že od 1. júla budem porušovať zákon. Ak dám zákazníkom v mojej predajni škatule, kartóny z tovarov, ktoré sme vyložili, tak je to porušovanie zákona. Je to naozaj nezmysel,“ povedal Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR.
