BRATISLAVA. Mariánske, trojičné či morové stĺpy pripomínajú obete epidémií a vďaku preživších, požiare, nájazdy, boje, víťazstvo rekatolizácie, demonštrujú vieru. Stavali sa najmä v 18. storočí po celej Európe.
Na Slovensku je najviac mariánskych stĺpov, najčastejšie so sochou Panny Márie Immaculaty (Nepoškvrnenej), prípadne Panny Márie s dieťaťom. Pamiatkari ich evidujú 79. Takzvaných trojičných stĺpov so súsoším Najsvätejšej Trojice je 34.
Viaceré z nich sú zároveň stĺpmi morovými, ktorých je 18. Tri z nich, v Trnave, sv. Jure a v Hurbanove nie sú identifikované ako mariánske alebo trojičné, len ako morové.
„Trend podobných exteriérových súsoší sa do tejto časti Európy dostal z Talianska, kde sú úplne iné teplotné pomery. Nie sú určené pre extrémy klimatických podmienok,“ vysvetlil sochár a reštaurátor Tomáš Lupták, prečo stĺpy potrebujú pravidelnú údržbu.
To sa týka drvivej väčšiny týchto objektov. Sú z pieskovca, materiálu, ktorý nedokáže dlhodobo odolávať poveternostným podmienkam. V exteriéri sa preto čoraz častejšie stretávame s kópiami. Niektoré pamiatky pre zmenu neodolali socialistickému zriadeniu a museli svoje miesto opustiť.
Bohaté mestá či donori dávali urobiť stĺpy z odolnejšieho kameňa. Tie najpompéznejšie nájdeme v bohatých mestách stredného Slovenska, svoje čaro však majú aj skromné kamenárske diela na Orave a Kysuciach.
Morový stĺp na Rybnom námestí v Bratislave. (zdroj: SME – GABRIEL KUCHTA)Západné Slovensko
Morový stĺp je na Rybnom námestí
BRATISLAVA. Niektorí za pamiatku na morovú epidémiu v hlavnom meste považujú mariánsky stĺp na Františkánskom námestí, prípadne Stĺp svätého Floriána pri Blumentálskom kostole. Prvý však pripomína víťazstvo Habsburgovcov nad protestantskými odporcami, druhý ničivý požiar. Morový stĺp v Bratislave stojí na Rybnom námestí.
Morových epidémií Bratislava zažila niekoľko. „V roku 1676 zahynulo z päťtisícového mesta 1200 obyvateľov,“ hovorí historik Vladimír Tomčík. Ďalšia prišla o 35 rokov neskôr a podľahlo jej vyše 3800 ľudí. Z 878 domov v meste bolo 680 označených bielym krížom, symbolom morovej nákazy.
Práve na pamiatku obetí a z vďaky za záchranu ostatných postavili v roku 1713 v čase doznievania poslednej morovej epidémie Stĺp Najsvätejšej Trojice na Rybnom námestí. Sumou 400 florénov naň prispel uhorský kardinál Christian August Saský, na zvyšok sa vyzbierali obyvatelia mesta. Stĺp z jemnozrnného pieskovca bol už v polovici 18. storočia natoľko poškodený, že ho bolo treba zreštaurovať. Mestská rada tým poverila bratislavského sochára Jozefa Sartoryho. Výsledok môžeme obdivovať dodnes.
„Na trojuholníkovom základe sú reliéfy kladenia do hrobu, posledné pomazanie a svätá Rozália, patrónka pred morom,“ hovorí Tomčík. Nie je známe, či Sartory vychádzal z pôvodných reliéfov, alebo ich doplnil. V strednej časti stĺpa sú traja svätci – Karol Bartolomejský, Rochus a Ondrej. Po ich bokoch sú sochy Panny Márie a svätého Štefana. Vrch stĺpu patrí Svätej Trojici.
V roku si 2003 bola opäť potrebná rekonštrukcia. Stĺp mal narušenú statiku, popraskané kamene i múrik a nečitateľné nápisy. „V rokoch 1977 – 1980 originály sôch uložili v depozite Galérie mesta Bratislavy a nahradili ich kópiami. Keďže už aj kópie boli v zlom stave, museli sa urobiť nové odliatky originálov,“ vysvetlil Jozef Tóth z mestskej organizácie na obnovu pamiatok Paming.
Pôvodne boli sochy trnavskej Trojičky orientované čelom
k mestskej veži, dnes hľadia k Bazilike sv. Mikuláša. (zdroj: LENKA ŠTEPÁNEKOVÁ)Trojička zmizla na 40 rokov
TRNAVA. Súsošie Najsvätejšej Trojice, stojace neďaleko mestskej veže, je miestom stretnutí Trnavčanov a jedným z najfotografovanejších objektov. Nebolo to tak vždy. Objekt zmizol na viac ako štyridsať rokov a do centra sa vrátil až v novembri 1993.
Obrovský požiar, pri ktorom zahynulo takmer štyritisíc ľudí a popolom ľahla skoro celá Trnava, spôsobil v roku 1683 vpád Thőkőlyho vojakov. Túto udalosť dnes pripomína súsošie zvané Trojička.
