BRATISLAVA. Počet kandidátov na ústavných sudcov, ktorých zvolil Smer a prezident Andrej Kiska odmietol vymenovať, sa zvýšil na číslo sedem. Hlava štátu totiž v stredu oznámila, že si nevyberie ani z dvojice smeráckych poslancov Jana Laššáková a Mojmír Mamojka.
„Pri skúmaní týchto kandidátov som bral do úvahy ich doterajšie profesionálne pôsobenie, výstupy z rokovania ústavnoprávneho výboru parlamentu, ale aj výsledky môjho osobného pohovoru s oboma kandidátmi,“ zdôvodnil Kiska.
Laššáková ani Mamojka prezidentov postoj nekomentovali. Mamojka pritom v tomto volebnom období na rozdiel od Laššákovej nekandidoval za poslanca.
Predseda ústavnoprávneho parlamentného výboru Róbert Madej (Smer) si myslí, že podobne ako to v minulosti urobili traja ďalší neúspešní kandidáti na ústavných sudcov, by sa mali Laššáková a Mamojka obrátiť na Ústavný súd. „Ja by som im to určite odporučil,“ reagoval Madej.
Naopak, predstaviť si dlhoročných poslancov Smeru ako ústavných sudcov nevedela ešte pred voľbami napríklad ani súčasná ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Prestup z aktívnej politiky na súd označila na neprijateľný. Teraz uviedla, že rozhodnutie rešpektuje.

Trojicu sťažujúcich sa odmietol druhýkrát
Madej však rozhodnutie prezidenta považuje za nesprávne. „Ústavný súd raz už prezidentovi povedal, že takýmto konaním porušuje ústavu. Očakával som, že druhý raz takúto chybu nezopakuje,“ dodal Madej.
Narážal tým na vlaňajšie rozhodnutie súdu, ktorý rozhodoval o trojici odmietnutých kandidátov Eve Fulcovej, Miroslavovi Ďurišovi a Jurajovi Sopoligovi. Vyhovel ich sťažnosti a ich odmietnutie prezidentom označil za nedostatočne odôvodnené. Trojicu preto prezidentovi vrátil.
Kiska však teraz všetkých troch odmietol aj po druhý raz. Postoj Ústavného súdu si totiž vysvetlil tak, že potrebuje podrobnejšie zdôvodnenie ku každému kandidátovi.
„Dôvody nevymenovania sú, samozrejme, identické, ktoré som mal a oznámil pôvodne - teraz sú však aj súčasťou môjho písomného rozhodnutia,“ povedal Kiska. Verejnosti chce zdôvodnenie predložiť až po tom, čo ho dostane dotknutá trojica.
Na opätovné sfunkčnenie dopĺňania súdu nalieha predseda parlament Andrej Danko, ktorý sa kvôli tomu s Kisom v apríli aj stretol. K jeho najnovšiemu rozhodnutiu sa nevyjadril.

Spoločný návrh viazne
Čo bude nasledovať ďalej, politici ani právnici nevedia. „Netuším,“ reagoval Madej na ďalšie možnosti, ktoré by vyriešili zablokované dopĺňanie Ústavného súdu.
Ten má namiesto trinástich sudcov momentálne iba desať, ktorí sú s neúplným stavom nespokojní. V apríli preto odmietli medzi seba prerozdeliť prípady, ktoré ostali po sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi. Presne 107 spisov tak zostalo dočasne ležať ladom. Hrozí tak, že účastníci týchto konaní by sa mohli pre nečinnosť súdu obrátiť na štrasburský súd.
Koaličné strany už avizovali, že situáciu sa budú snažiť riešiť aj systémovou zmenou, ktorá stanoví úplne nový spôsob obsadzovania Ústavného súdu. Žitňanská ešte pred voľbami prezentovala vlastný návrh. Vychádzal zo zásady 5 plus 5 plus 5, pričom piatich sudcov mal voliť parlament, piatich súdna rada a piatich by menoval prezident. Ten návrh však kvôli reakciám zvyšných strán zrejme neprejde. Na spoločnom riešení sa ale koalícia podľa informácií zvnútra strán dohodnúť zatiaľ nevie.

Beata
Balogová
