Ako hodnotíte návrh ministerstva spravodlivosti, ktorý má zmeniť osobné bankroty či exekúcie? Dlžníci by v budúcnosti mali dostať možnosť vyberať si medzi konkurzom a splátkovým kalendárom. Bude to prínosom?
„Myslím si, že predložený koncept má viac pozitív. Je dobré, že sa ministerstvo spravodlivosti touto témou zaoberá a pripravilo návrh legislatívneho riešenia. Dnes musí dlžník, ktorý má finančné problémy, absolvovať bankrot a následne aj trojročný splátkový kalendár. Človek sa oddlží, len ak absolvuje jedno aj druhé, teda ak sa vzdá svojho súčasného majetku aj budúceho príjmu. Z hľadiska motivácie ľudí návrh zákona úplne správne umožňuje človeku oddlžiť sa, ak odovzdá veriteľom svoj súčasný majetok alebo ak sa vzdá svojich budúcich príjmov. Koncepčne je to správne, ale ide o to, ako sú nastavené konkrétne parametre. Dnes sa v rámci konkurzu riešia napríklad aj dlhy zabezpečené nehnuteľnosťou, no do budúcna by to tak nemalo byť. Návrh teda potrebuje pomerne zásadnú revíziu niektorých kľúčových ekonomických parametrov.“
V akom zmysle?
„Navrhovaná úprava hovorí, že ten, kto má exekúciu, môže podať návrh na splátkový kalendár, v rámci ktorého musí zaplatiť 30 percent, alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, v rámci ktorého nemusí zaplatiť prakticky nič. Nie je tam nijaké tvrdé kritérium. Súd ho zbaví dlhov a je koniec. Svoj majetok, ak nejaký má, odovzdá správcovi a tým sa to preňho končí. Ak žiadny majetok nemá, správca nič neskúma a človek je oddlžený . Proces je teda extrémne zjednodušený. V súčasnosti musí človek prejsť regulárnym konkurzom a potom musí absolvovať skúšobné obdobie, v rámci ktorého musí odovzdávať veľkú časť svojho príjmu.“
Chýba teda nejaký kontrolný prvok, aby sa s vyhlasovaním bankrotu nedalo špekulovať?
„Presne tak. Stanoviť, že fyzická osoba raz za desať rokov môže povedať svojim veriteľom ‚pardon, nič nezaplatím, máte smolu‘, je z hľadiska morálneho hazardu a celkovej platobnej disciplíny na Slovensku veľmi zlé. Bolo by oveľa správnejšie stanoviť, že ten, kto je aspoň trochu schopný platiť, by mal možnosť oddlžiť sa, len ak niečo dá. V Česku je to napríklad 30 percent. V USA je to naopak, tam sa môže oddlžiť týmto spôsobom len ten, kto nemá majetok, dlhy, ani príjem prevyšujúci určité hranice. No umožniť oddlženie komukoľvek bez akýchkoľvek podmienok je nevhodné. Paradoxné je aj to, že proces nie je nijako rozlíšený, napríklad podľa výšky dlhu, a má platiť pre každého, či už ide o podnikateľa, alebo o obyčajného človeka.“
Exekúcie zavalili súdy, Žitňanská hovorí o zmene systému Čítajte Vyhlásenie bankrotu má byť po novom jednoduchšie. Môžeme teda čakať výrazný nárast počtu osobných bankrotov?
