Autoportrét. Fotografia z roku 1895. (zdroj: archív)Nemá zlú povahu, ako sa o ňom tvrdí. Je to len človek, ktorý obetoval umeniu celý svoj život, vzdal sa všetkého, dokonca aj priateľov. Tak sa o Edgarovi Degasovi vyjadril v decembri roku 1912 jeho súčasník, britský spisovateľ a kritik umenia George Moore.
V tých dňoch sa totiž na aukcii umenia v Paríži predal za úctyhodných 17 400 libier jeho najznámejší obraz Tanečnice cvičia pri baletnej tyči. Išlo dovtedy o najvyššiu predajnú cenu pre žijúceho autora.
„Bude si Degas užívať blahobyt, ktorý mu to prinesie?“ pýtali sa novinári z Guardianu.
„Ako si môže muž nad osemdesiat, ktorý nemá rodinu a je takmer slepý, užiť takéto množstvo peňazí?“ odvetil im Moore.
Edgar Degas ako jeden z mála impresionistov bol už za svojho života slávny a jeho diela sa predávali za závratné ceny. Päťstotisíc frankov za obraz? To mohol zaplatiť len idiot, vyjadril sa vraj posmešne na adresu kupca, ktorý ho kúpil.
Inokedy sa v jeho ateliéri zastavil obdivovateľ umenia a čudoval sa, prečo na stene nevisí ani jeden umelcov obrazov. „Môj milý,“ odvetil mu Degas, „nie som taký bohatý, aby som si mohol dovoliť také drahé obrazy.“
Tento výrok platí dodnes, len máloktorá galéria, na Slovensku pravdepodobne žiadna, si môže dovoliť vystaviť originály Degasových olejomalieb alebo pastelov.
V Tatranskej galérii je však do 18. septembra vystavených 37 ilustrácií, ktorými umelec v rokoch 1877 až 1878 ilustroval satirický román La Famille Cardinal.
„Kolekcia pochádza zo súkromnej zbierky spoločnosti Art Expo International, ktorej cieľom je prostredníctvom výstav v regionálnych galériách propagovať francúzske umenie,“ hovorí riaditeľka galéria Anna Ondrušeková.
Jedna z ilustrácií vystavených v Tatranskej galérii. "V šatni si Ludovic Halévy sadol s pani Cardinal a ona mu hovorí o zatknutí jej manžela." 1877-1978, heliogravúra, papier. (zdroj: TG)Načo chodiť do prírody
Anekdot o tom, čo Degas povedal, sa zachovalo množstvo, zapisovali ich alebo ústne šírili ľudia z jeho okolia.
Rád sa totiž vyjadroval k prácam svojich kolegov, bol vtipný a trefný, ale jeho úprimnosť a priamočiarosť, občas hraničiaca s neokrôchanosťou, mu narobili medzi umelcami veľa nepriateľov.
Neuznával napríklad maľovanie v plenéri, také dôležité pre impresionistov a Ambroisovi Vollardovi, svojmu mecenášovi a obchodníkovi s umením, povedal: „Vy viete, čo si myslím o umelcoch, ktorí pracujú na veľkých priestranstvách... Keby som bol na mieste vlády, poslal by som oddiel žandárov na sledovanie tých, ktorí maľujú v prírode. Nechcem ničiu smrť, myslím, že na začiatok by stačilo strieľať brokmi.“
Sám maľoval prírodné motívy zásadne v ateliéri, chrbtom k oknu a keď ho raz Vollard pozoroval a čudoval sa, ako to dokáže, odsekol mu, že vo vlaku sa niekedy z okna pozerá.
Bol svojský, na jednej strane pokrokový umelec, ktorý v mnohom predbehol svoju dobu, a na strane druhej konzervatívny a konvenčný muž s obrovským egom a staromódnymi názormi.
Povýšenecký a chladný, keď sa však zvrtla reč na vlasť a národ, ohnivo vykrikoval vlastenecké heslá a protižidovské urážky.
Tanečnice cvičia pri baletnej tyči. 1876 -1877, olej na plátne, Metropolitan Museum of Art, New York. (zdroj: TG)Slávny a neznámy
Celý život prežil sám, upätý na jedno miesto, ulicu Victor Massé v Paríži. Keď musel odtiaľ v roku 1911 odísť, ulicu a staré domy búrali, presťahoval sa na bulvár de Clichy na Montmartri, ale nikdy si tu nezvykol.
