BRATISLAVA. Prezident Andrej Kiska vo štvrtok vystúpil s príhovorom v belgickom Palais des Beaux Arts na slávnostnom koncerte pri príležitosti slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
V úvode príhovoru prezident pripomenul náročnú cestu Slovenska spoza železnej opony až po európsku integráciu. V Bruseli sa tiež stretol s belgickým kráľom Filipom, s ktorým diskutoval o našich predsedníckych prioritách či brexite.
Prekonanie problémov
„Mali sme šťastie žiť v dobrých časoch, v ktorých sa myšlienka slobodnej a spoločnej Európy zdala byť – až donedávna – akási triviálna a samozrejmá,“ povedal Kiska vo svojom príhovore.
„No kým sme stihli zušľachtiť náš spôsob života, vzájomný rešpekt a spoluprácu v rozšírenej Európskej únii, čelili sme nečakaným výzvam – finančnej kríze, kríze eura, utečencom, starým a novým bezpečnostným a teroristickým hrozbám a následkom brexitu,“ skonštatoval ďalej.
Podľa hlavy štátu panuje zhoda na tom, že Európska únia a jej členské štáty majú dostatok zdrojov a moci k prekonaniu akýchkoľvek problémov.
„Ale potrebujeme znova vybudovať dôveru a sebavedomie. Aby sme ukázali, že sme schopní žiť v tejto veľkej rodine nielen pre oslavy úspechov a míľnikov, ale aj pre prekonávanie omylov a slabostí. Pretože taký je skutočný život a ani Európska únia nie je imúnna voči rizikám zložitej každodennej reality,“ dodal.
Prezident v tomto duchu upozornil aj na priority slovenského predsedníctva a úlohu empatického moderátora, ktorú by malo Slovensko ako predsednícka krajina zohrávať. „Vzhľadom na to, že naprieč Európskou úniou je teraz cítiť priveľa krívd a emócií, my všetci by sme sa mali pokúsiť ísť príkladom a odpovedať na ne s taktom a skutočnou empatiou,“ myslí si prezident.
Moderný a progresívny projekt
Európsku úniu Kiska označil za tú najdôležitejšiu a najvzrušujúcejšiu myšlienku v histórii Európy.
"Stále je to skutočne moderný a progresívny projekt, ktorého súčasná podoba bola ešte pred päťdesiatimi rokmi nemysliteľná. Aj preto si nemyslím, že treba zmeniť základy EÚ. Na projekte mieru, demokracie a dôstojného života pre všetkých ľudí nič nezostarlo. Ale získať späť srdcia a mysle našich ľudí po nedávnych udalostiach, to nie je technokratická úloha. Je to otázka nášho postoja, entuziazmu, poctivosti a politického vedenia," povedal Kiska s tým, že jediná rozumná cesta vpred je opäť nadchnúť ľudí pre európsky projekt a znovu objaviť vášeň pre integráciu.
V Bruseli sa stretol aj s belgickým kráľom Filipom, s ktorým diskutoval o prioritách slovenského predsedníctva či o brexite.
„Kráľ Filip bol veľmi dobre informovaný o dianí v našej krajine,“ povedal prezident s tým, že rozhovor sa dotkol aj témy extrémizmu. „Pokiaľ ide o brexit, zhodli sme sa, že dejiny nezastali, dejiny idú ďalej. Treba uvažovať s chladnou hlavou, ako čo najlepšie vrátiť dôveru v Európsku úniu.“
