Možno to bude znieť neuveriteľne, no faktom je, že súčasný moderný človek v priemere až deväťdesiat percent svojho života trávi v uzavretých priestoroch. K takémuto prekvapivému záveru dospela pred časom štúdia americkej agentúry pre environmentálnu ochranu (Environmental Protection Agency - Healthy Buildings, Healthy People - A Vision for the 21st Century).
Menej zarážajúce nám to pripadá, keď si uvedomíme, že tretinu života prespíme doma v spálni, druhú sa venujeme práci, ktorú väčšina z nás vykonáva v administratívnych budovách a zvyšok vypĺňame rozmanitými činnosťami, pre ktoré, ako sa ukázalo, takisto volíme častejšie strechu nad hlavou než nekonečnú oblohu a voľne prúdiace ovzdušie pod ňou.
Obývačka horšia ako križovatka?
Ak túto predstavu spojíme so základnými faktami o ľudskom dýchaní a dôležitosti kvality vzduchu a priestorovej klímy, zákonite nám docvakne, že ak sme to už neurobili, je najvyšší čas postarať sa o čo najväčšiu čistotu a sviežosť ovzdušia v našich domácnostiach, kanceláriách či verejných budovách.
Háčik je totiž v tom, čo dnes už vďaka viacerým výskumom vieme, a síce, že vzduch, ktorý dýchame v našej obývačke, býva oveľa škodlivejší ako ten vonkajší. Môže byť dokonca dvoj- až päťnásobne znečistenejší a s každým nádychom môže v miestnostiach na naše bunky útočiť pestrá koncentrovaná zmes toxínov uvoľňujúca sa z farebných náterov na stenách, kobercov, nábytku, domácej elektroniky aj z čistiacich prostriedkov.
Neviditeľnú pohromu v podobe nadmernej záťaže završujú toxické plesne, umelé vône aj roztoče. Čiastočky prachu, rôzne prchavé organické zlúčeniny, chemikálie a alergény bývajú súčasťou každého nášho nádychu a trvale zaťažujú nielen naše pľúca.
Aj filodendrón (monstera deliciosa) si dokáže skvele poradiť s formaldehydom. Má veľké húževnaté listy, preto má o čosi väčšie priestorové nároky,no o to viac ovzdušia dokáže vyčistiť. (zdroj: wikipedia)Jedy v každom nadýchnutí
Zdravý dospelý človek musí pľúcami denne prefiltrovať približne desaťtisíc litrov vzduchu. V každom jednom objem pol litra, v hlbokom nádychu dva. Má na to síce až tristotisíc pľúcnych alveol pokrývajúcich celkovú plochu stoštyridsať štvorcových metrov, no čím viac je ovzdušie znečistené a obsahuje viac oxidu uhličitého aj oxidu uhoľnatého na úkor kyslíka, o to väčší je náš problém.
Z roka na rok rastie aj počet ľudí trpiacich syndrómom nezdravých budov (SBS - Sick Building Syndrom).
V dôsledku nekvalitného vzduchu v interiéri trpíme nevoľnosťou, bolesťami hlavy, alergiami, kožnými problémami a zníženou imunitou. Množstvo elektronických zariadení a nesprávne čistené interiérové klimatizácie prispievajú k nepríjemnostiam rovnako, cítime sa nevysvetliteľne unavení, malátni a bez nálady. Tichá časovaná bomba tiká v každom nadýchnutí, pľúca, pečeň aj obličky dostávajú zabrať.
Popularizovať, šíriť a pomôcť zúžitkovať voľne dostupné výsledky staršej štúdie NASA známej ako Clear Air Study (Interior Landscape Plants for Indoor Air Pollution Abatement, NASA/ALCA) môže byť preto skvelý nápad.
Uľavme pľúcam
Clear Air Study ukázala, že niektoré izbové rastliny dokážu naše pľúca z veľkej časti odbremeniť. Iste, všetky, ako vieme, sú schopné prostredie obohatiť o kyslík, ale nie všetky vzduch dokážu zbaviť jedovatých látok a toxínov.
