HRABUŠICE. Jedenásť dobrovoľníkov z celého sveta pricestovalo na Spiš do Hrabušíc, aby pomohli uskutočniť prvý denný prázdninový tábor v obci. Zámerom bolo zlepšiť vzťahy medzi deťmi z rómskej osady a z dediny.
"Niektoré deti akoby v sebe už mali postavenú stenu. Nemyslím si, že ide o diskrimináciu, ale štyria alebo piati zo skupiny už majú predsudky proti rómskym deťom. O tieto deti sa bojím," povedal dobrovoľník Jiwhan Yoon z Južnej Kórey.

Prečo merali cestu?
Jiwhan dostal na Spiši nové meno, na kórejskom origináli si deti lámali jazyky. Celá dedina ho poznala ako Jasona. Mladý muž prišiel z najväčšej diaľky, lietadlom zo Soulu. Deti z osady ho okamžite prijali medzi seba a chlapci ho obliehali do poslednej chvíle. Výborne hral futbal a podľa kolegov z tímu bol maskotom podujatia.
Okrem neho prišli do Hrabušíc dobrovoľníčky a dobrovoľníci z Ukrajiny, Ruska, Fínska, Španielska, Slovenska, aj Juhokórejka žijúca v Londýne a Francúzka z Bratislavy.
“Páčil sa mi tento program, pretože je o deťoch a o ich šťastí.
„
"Úprimne, som na prázdninách. Hľadal som nejakú možnosť, ako stráviť dovolenku zmysluplne a nezabudnuteľne. Na internete som narazil na tento program. Bolo to dojímavé. Zaujímam sa o sociálne otázky a v poslednej dobe o problém utečencov. Tento program vo mne vzbudil podobne silné emócie," vysvetlil svoju motiváciu Jiwhan.
Letný tábor v Hrabušiciach bol výsledkom spolupráce neziskových organizácií INEX Slovakia a EPIC Slovakia, obce Hrabušice, miestnej základnej školy aj komunitného centra. Financovaný bol prostredníctvom programu Local Engagement for Roma Inclusion (LERI), ktorý organizuje Fundamental Right Agency z Viedne.
INEX organizuje dobrovoľnícke workcampy s mladými ľuďmi rôznych národností a kultúr. EPIC spolupracuje s obcou od roku 2013 na projektoch sociálnej inklúzie.

"Na tento tábor bolo potrebné napísať motiváciu, lebo dobrovoľníci vedeli, že budeme pracovať s deťmi. Napríklad dievča z Ukrajiny sa venovalo deťom z vojnovej oblasti," uviedla Dominika Ošková z INEX Slovakia.
“Hanbia sa a myslia si, že sú horší, lebo nevedia robiť to, čo ostatní.
„
Dobrovoľníčka zo Španielska pracovala vo svojej krajine s rómskymi deťmi, naopak Kórejka z písomných podkladov nepochopila, že bude pracovať s deťmi z dvoch rôznych kultúr. "Boli sme spolu v osade, kde videli ten rozdiel, ako žijú a aké majú podmienky. Vítali nás tam veľmi milo, celá osada bola šťastná, že sme tam boli," dodala Dominika.

Cecile pozná podmienky života kočovných Rómov z rodného Francúzska, kde žila do svojej dospelosti. Dva roky bývala v rómskej štvrti v Španielsku, kde sa naučila aj základy rómskeho jazyka. V Hrabušiciach ju prekvapilo to, že v skupine sa našli osemročné deti, ktoré nevedeli používať príbor.
Naučili ich používať vidličku a nôž a boli prekvapení, ako si na ďalší deň samostatne krájali rezeň.
Škola vyberala deti
Do letných prázdninových táborov nechodia, leto trávia v osade a čiastočne v dedine, kam ich rodičia pošlú niečo zariadiť. Nemajú veľa príležitostí rozvíjať priateľstvá s deťmi z majority, hoci sa zo školy poznajú.

Základná škola v Hrabušiciach oslovila na podnet neziskových organizácií rodičov žiakov s ponukou letného tábora. Podmienky boli prijateľné, dieťa príde do denného tábora o pol desiatej a o tretej popoludní pôjde domov. Poplatok za obed pre dieťa bol symbolický, 50 centov. Napriek tomu bol spočiatku záujem zo strany rómskych rodičov malý.
"Vyberali sme deti, ktoré sa dobre učili a mali vzornú dochádzku do školy. Nastavili sme to celé tak, aby to mali za odmenu," vysvetlila riaditeľka školy Alena Rerková.

Návšteva na kopci
Zašli do osady, ktorá je tesne pri dedine na kopci. Atmosféra bola podľa organizátoriek, Cecile aj Dominiky, veľmi príjemná. Všetci domáci vedeli, kto sú a čo robia. Padli aj výčitky, prečo nemohli ísť aj ďalšie deti.
“Bála som sa toho, ako to tu bude prebiehať. S rómskymi deťmi som predtým neprišla do kontaktu, ale sú zlaté a na tábore sme mali veľmi talentované deti. Záleží na výchove a na tom, ako bude ďalej ich talent rozvíjaný.
„
"Ocenila by som, keby bolo rómskych detí v dennom tábore viac. Žiaci boli vybraní podľa toho, aké mali známky a či sa dobre správali v škole, ale podľa mňa by si zaslúžili tu byť aj tí slabší žiaci. Nemusia mať jednotky," myslí si Dominika.
Podľa nej v dedine vidieť vo vzťahoch medzi Rómami a majoritným obyvateľstvom napätie.
"Keď sme hrali nejaké aktivity, snažili sme sa deti miešať. Zo začiatku sa stalo, že nechceli chytiť za ruky rómske dieťa. Čím ďalej, tým to bolo lepšie," opísala Dominika.

Hody kultúr
INEX pravidelne organizuje Hody kultúr ako súčasť medzinárodných dobrovoľníckych táborov. Každý pripraví jedlo, ktoré je typické pre jeho krajinu, prezentuje ho ostatným a ponúka na ochutnanie.

"Pripravili sme hody a chceli sme predstaviť rôzne kultúry, ale oni videli jedlo a vrhli sa na to. V jednom okamihu bolo pri jedle veľa Rómov, o chvíľu sa prejavil ich temperament a už sme tancovali. Naši dobrovoľníci povedali, že to ešte nezažili," opísala Dominika Ošková s tým, že v budúcnosti by sa tejto aktivite radšej vyhla.
Cecile Poirier ju naopak hodnotila pozitívne.
"Jedla sme mali dosť, koláče pre 240 ľudí, mali sme obrovský guláš, rôzne špeciality. Dobre to dopadlo. Celú noc som varila, s deťmi sme pripravili výzdobu. Pekné to bolo, naozaj," opísala. Veľmi ju bavil tanec ulicami dediny, ktorý vraj ešte Hrabušice nezažili.
Cecile Poirier: Záujem o Rómov mám odmalička
Ako dieťa ju fascinovali kočovní Rómovia. "My ich voláme cestovateľskí ľudia," opisuje. Rómovia majú vo Francúzsku iný občiansky status, sú registrovaní ako kočovníci a majú aj možnosť podpory od štátu.
V tejto krajine musí mať každá dedina určené miesto so sprchami a toaletami pre cestovateľov. "Oni môžu prísť a používať to kedy chcú a ako dlho chcú. Majú lúku, kde môžu byť, je to dané zákonom," vysvetľuje rodáčka z francúzskeho Bretónska.
Dva roky žila v rómskej osade v španielskej Granade. Mala byt v časti mesta, ktorá sa volá Almanjayar, kde žijú skoro samí Rómovia a chudobní Španieli. "Vedela som hovoriť rómsko-španielsky, ale je to iný jazyk, ako ten, ktorý používajú tieto deti."
Teraz žije v Bratislave, kde má jazykovú školu v centre mesta a pritom robí vo voľnom čase dobrovoľníčku.
"Prišli sme na tábor z celého sveta kvôli deťom, aby neboli celý deň tam hore v osade," hovorí a dodáva, že deti si podľa nej majú čas prázdnin užívať.
Letný tábor v Hrabušiciach bol experiment, organizovali ho prvýkrát. Aj preto trval iba týždeň, lebo si neboli istí, či to dobre dopadne. Nebol to tábor pre rómske deti, ale pre všetky deti z obce, zdôrazňuje Francúzka.
Netají sa tým, že nevidela medzi deťmi výrazný rozdiel. Ten je podľa nej iba v tom, kde žijú a ako žijú.

"Pre mňa je veľmi divné, že bohatší ľudia sú dole, a potom ideme hore do osady a oni hovoria, že sú "lepší Cigáni" a "horší Cigáni". Tí "lepší Cigáni" sú dole a hore sú tí, čo naozaj nemajú peniaze," hovorí o zážitku z rozloženia obydlí na kopci a pod ním.
Vraj videla iné veci, aj ľudí bývajúcich v jaskyniach, ale nikdy nezažila kopec, ktorý ľudia osídlili vo vrstvách podľa stupňa ich chudoby.
"Chcela by som, aby to tu v Hrabušiciach nebolo len týždeň a potom nič. Už teraz rozmýšľam, ako niečo urobiť na Mikuláša. Chcem sa sem s Dominikou vrátiť."

Beata
Balogová
