Podľa britského polyhistora Francisa Galtona, bratranca Charlesa Darwina, bolo možné všetky ľudské vlastnosti vysvetliť genetikou. Aj to, či bude z človeka génius.
Galton pochádzal z bohatej rodiny a s IQ takmer 200 patril medzi géniov. Ale napriek mnohým iným objavom a pokrokom sa mýlil v tom, čo robí z človeka génia. Jeho teória založená len na genetike v prípade mnohých géniov našej histórie nedáva zmysel.
Inú teóriu má Keith Simonton, profesor psychológie na univezite v Kalifornii. Podľa neho sa fenomém géniov v dejinách pohybuje v mieste aj čase, pričom sa objavujú skôr v skupinách ako osamote.
Takýchto zhlukov géniov bolo v dejinách ľudstva niekoľko. Napríklad v Aténach v piatom storočí pred naším letopočtom alebo vo Florencii začiatkom 16. storočia.
Americký spisovateľ Eric Weiner precestoval Európu, Ameriku aj Áziu, navštívil historické aj súčasné mestá géniov, aby zistil, odkiaľ sa vzala kreatívna energia, ktorá poháňala ich rodné miesta.
V knihe Geografia géniov opisuje históriu siedmich miest, v ktorých v istých časoch žilo niekoľko géniov naraz.
Atény, antické Grécko a kreativita géniov
Keď sa hovorí o prekvitajúcom antickom Grécku, väčšinou sa spomína éra takmer dvesto rokov. Avšak zlatú éru a vrchol svojho rozkvetu zažívala krajina len necelé tri desaťročia.
Nikdy predtým ani potom nežilo pokope toľko skvelých mysliteľov ako v Aténach, ktoré dokázali vychovať géniov od Sokrata po Aristotela. Možno ešte renesačná Florencia sa priblížila k tomuto počtu.
V čom teda spočívalo tajomstvo Atén?

Antickí Gréci veľa chodili a diskutovali. Nedávna štúdia dvoch psychológov zo Stanfordu potvrdila, že úroveň kreativity je u chodiacich úmerne vyššia ako u sediacich. Samozrejme, to bola len časť skladačky.
Aténski filozofi a umelci sa radi doťahovali nielen medzi sebou, ale chceli ukázať aj ostatným mestským štátom Grécka, že oni sú tí najlepší. Tak napredovali nielen ich filozofické teórie, ale aj architektúra mesta.
Súťaživosť je možno jedna z vlastností géniov. Aténčania milovali svoje mesto a cítili povinnosť ho zveľaďovať. Pre tých, čo odmietali veci verejné, mali pomenovanie idiotes.
Nietzsche tvrdil, že Atény zreli, pretože obyvatelia mesta stáli pred rôznymi výzvami. Je to variácia na jeho “čo ťa nezabije, to ťa posilní”.
Kreativita je jednoducho odpoveďou na naše okolie. Odpoveďou na komplexnosť svetla bola grécka maľba, architektúra odrážala zložitú krajinu a filozofia neisté časy.
Ak niekto tvrdí, že demokracia bola ďalšou časťou skladačky gréckeho génia, nezapadá to do neskorších miest géniov - Čína nikdy nebola demokratická, napriek tomu v istom čase zažívala rozkvet géniov.
Ďalším možným hnacím motorom géniov bol alkohol. Existuje mnoho štúdií, ktoré rôznym spôsobom spájajú alkohol a kreativitu. Gréci svoje víno neriedili často a väčšinou ho sŕkali.
Aténčania boli na rozdiel od iných mestských gréckych štátov viac otvorení svojmu okoliu, požičiavali a brali nápady od cudzincov, dokonca ich aj vítali vo svojom meste. Takúto otvorenosť zaviedol vtedajší vládca Perikles. Atény boli otvorené zážitkom a vnemom zo všetkých strán.
Úpadok prišiel zvnútra. Ľudia začali stavať väčšie domy, ulice boli širšie a vytrácala sa intímnosť. Rovnako sa zväčšoval rozdiel medzi bohatými a chudobnými.
Filozofia sa prestala pýtať a hľadať pravdu, ale začala ju analyzovať. Gréci si úpadok pravdepodobne uvedomovali, ale nedokázali ho zvrátiť.
Chang čou, čínsky génius jednoduchosti
Chang čou na východnom pobreží Číny južne od Šanghaja, bolo v desiatom až trinástom storočí nášho letopočtu hlavným mestom dynastie Song.
Zlatý vek čínskeho génia nepredstavoval náhle objavy, ale postupný vývoj v písaní, maľovaní a celkovo v zlepšení ľudského života.
Ak Chang čou chýbali filozofi, pre ktorých boli antické Atény známe, obdobie dynastie Song nemalo núdzu o geniálnych umelcov, básnikov a technológov.
Viete, kto vynašiel toaletný papier? A nielen to.
Chang čou robilo veľké pokroky aj v medicíne. Ak by ste si mali v tom období vybrať, či sa budete liečiť v Európe, alebo Číne, nebol dôvod váhať. Dynastia Song predstavovala čínsku renesanciu.
Odkiaľ sa však vzal čínsky génius tých čias?