BRATISLAVA. V čase, keď si pre nedostatok peňazí súdy navzájom požičiavali kancelársky papier a riešili, z čoho zaplatia poštové známky, Štefan Harabin si ako predseda Najvyššieho súdu pridelil za dva roky odmeny 113-tisíc eur.
Tieto odmeny neboli doteraz verejne známe a Ústavný súd na ne prišiel náhodou po novinárskych otázkach.
Odmeny Harabinovi priznala sudcovská rada v závere roku 2010 a určenie ich výšky ponechala na jeho úvahe.
Odmeny pre Harabina sú hlavne etický problém, tvrdí hovorca Najvyššieho súdu Boris Urbančík.
„Mal by ich vrátiť na základe toho, že to jednoducho nie je v súlade s etikou. Výška odmien vysoko prevyšuje štandardné odmeny, ktoré boli v tom čase vyplácané, navyše si ich pridelil sám,“ odpovedal Urbančík.
Harabin, ktorý teraz pracuje ako sudca Najvyššieho súdu a šéf jeho senátu, tvrdí, že nejde o odmeny, ale o príplatok za agendu špeciálneho sudcu. Takéto príplatky však boli v závere roka 2010 už trojnásobne nižšie.
„Štefan Harabin klame a zavádza pokiaľ tvrdí, že suma 113-tisíc eur predstavuje príplatok sudcovi, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch, proti rozhodnutiam špecializovaného trestného súdu,“ píše sa v stanovisku Najvyššieho súdu. Zverejnil aj dokumenty, ktoré to potvrdzujú. Denník SME ich má k dispozícii.
Pomýlil som sa, povedal Harabin Čítajte Odporuje si
V rokoch 2009 a 2010 bol tento príplatok podľa Harabina ešte vo výške šesťnásobku priemernej mzdy a až potom ho poslanci znížili na dvojnásobok priemernej mzdy.
Zákon, ktorý upravil platy špeciálnych sudcov, je však účinný už od 20. mája 2009. Účinnosť získal nálezom Ústavného súdu, ktorý v ten deň rozhodol, že tieto príplatky, rovnako ako zriadenie Špeciálneho súdu, neboli v súlade s ústavou.
Zníženie príplatkov už v roku 2009 potvrdili SME anonymne a nezávisle od seba aj dvaja sudcovia Špecializovaného trestného súdu.
Harabin teda mohol takéto vysoké príplatky dostávať len do polovice roka 2009. Od roku 2006 do júna 2009 pritom Harabin ani nebol sudcom, ale ministrom spravodlivosti za HZDS.
Keď ho denník SME s touto skutočnosťou konfrontoval, Harabin tvrdil, že Špeciálny súd zanikol v roku 2010, čo je o rok neskôr, ako sa to udialo v skutočnosti.
Ako vznikol špecializovaný súd
- Od 1. septembra 2004 bol zriadený Špeciálny súd, ktorý mal súdiť mafiánov či skorumpovaných politikov.
- V roku 2008 poslalo 46 poslancov na čele so vtedajším šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom podanie na Ústavný súd s tým, že špeciálny súd je protiústavný.
- Ústavný súd SR 20. mája 2009 rozhodol, že zriadenie Špeciálneho súdu nebolo v súlade s Ústavou SR.
- Následne bol zriadený špecializovaný súd. Príplatky špecializovaných sudcov sa znížili zo šesťnásobku priemerného platu na dvojnásobok.
- Tento zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu 17.7. 2009.
„Niekedy koncom leta v roku 2010 bol nález Ústavného súdu, ktorý povedal, že Špeciálny súd v podobe šesťnásobných platov a policajnej previerky je neústavný,“ povedal pre SME Harabin.
Sám Harabin pritom správny dátum uvádza na svojom blogu z februára 2016. „Po rozhodnutí Ústavného súdu v roku 2009, že tieto príplatky sú diskriminačné, ich parlament znížil zo šesťnásobku priemernej mesačnej mzdy na dvojnásobok,“ píše na blogu Harbin, citujúc článok denníka Pravda.
Súd odmeny skontroluje
Najvyšší súd začal Harabinove odmeny riešiť po tom, ako agentúra TASR začala zisťovať, prečo má v majetkovom priznaní vyššie príjmy ako jeho nadriadení.
Z výsledkov prešetrovania podľa Urbančíka vyplýva, že Harabin sám sebe vyplatil v roku 2009 sumu 40-tisíc eur a v roku 2010 odmenu v celkovej výške 73-tisíc eur. Najvyšší súd sa vo veci obrátil aj na Najvyšší kontrolný úrad.
Tieto príplatky si vyplácal v čase, keď bol disciplinárne stíhaný. O jeho potrestanie požiadala na konci roka 2010 vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská za to, že na Najvyšší súd nepustil kontrolu z ministerstva financií. Sudcovská rada Najvyššieho súdu aj napriek tomu odmeny Harabinovi priznala.
Po tomto zistení začalo podľa Urbančíka vedenie súdu podrobnú kontrolu každého roka Harabinovho funkč-ného obdobia. Prvýkrát bol na čele Najvyššieho súdu od 11. februára 1998 do 11. februára 2003. Jeho druhé funkčné obdobie bolo od 23. júna 2009 do 23. júna 2014.
Vysoké odmeny si Harabin udelil aj v roku 2001 a 2002. Informáciu priniesol v minulosti Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. V roku 2001 išlo o vyše 400-tisíc korún (viac ako 13-tisíc eur), o rok neskôr o vyše 685-tisíc korún (takmer 23-tisíc eur).
Parlament vtedy prestal schvaľovať odmeny Najvyššiemu súdu vo vízii prenesenia tejto kompetencie na nezávislú Súdnu radu. Tá však nebola funkčná pre blokovanie zo strany samotného Harabina.
A tak vtedy predseda Najvyššieho súdu vzal kompetenciu odmeňovania seba samého do vlastných rúk.
