Všetko sa to začalo listom Mateja Korvína kapitánovi Horného Uhorska Štefanovi Zápoľskému. Okrem iného mu v ňom prikazuje, aby postavil na vhodnom mieste pod Tatrami hrad. Kráľ Matej o rok bratom Zápoľským daroval príjem z daní, ktoré dovtedy Kežmarok platil do kráľovskej pokladnice. Zápoľským teda nič nebránilo a hrad postavili priamo na území Kežmarku. Mesto a okolie mal brániť pred prípadnými nepriateľmi.
Po rodine Zápoľských prevzal hrad do svojho majetku Hieronym Lasky. Jeho syn Albert trpel stálym nedostatkom peňazí a tento stav vyriešil svadbou s poľskou šľachtičnou Beatou Koscieleskou, ktorá bola od neho o dvadsať rokov staršia.

Učarovali jej kopce za oknami

Beata žila v mamone, no túžila len po jedinom. Hneď ako prišla do Kežmarku, učarovali jej kopce za oknami. Nechcela sa na ne pozerať iba spoza skiel. Rozhodla sa vybrať na túru.
Márne na manžela tlačila. Márne chcela obdivovať ich krásu spolu s ním. Jeho láska k majetkom a peniazom, znásobená nenásytnosťou, mala prednosť pred všetkým. „Albert mal iné záujmy, na jeho Kežmarskom hrade sídlili anglickí alchymisti, ktorí mu sľúbili vyrobiť zlato, striebro, drahokamy i kameň múdrosti,“ hovorí historička Nora Baráthová.
Odvážna žena sa teda vybrala do Tatier sama. Ako uvádza dobová kežmarská daňová kniha medzi inými zápismi: „Pani Laská našla veľké zaľúbenie v tomto kraji a na Turíce roku Pána 1565, sprevádzaná mnohými mešťanmi, odcestovala do hôr.“
Minulý rok uplynulo presne 450 rokov od tohto zápisu a Beata je vedená ako prvá žena, ktorá vykonala prvý známy výlet do Tatier. Tatry boli vtedy z veľkej časti neprebádané, popýšiť sa mohli hustým lesom. Chodníky, ktoré doviedli ľudí k cieľu, sotva existovali. Pasienky, lesy a sem-tam vyklčované polia, ktoré ústili iba do podhoria.
Cieľom Beatinho výletu bolo zrejme Zelené pleso. Viaceré zdroje tvrdia, že omnoho pravdepodobnejšie ako to, že sa k nemu vybrala z lásky k horám, je, že navštívila aj baníkov, ktorí boli blízko. Alchýmia vraj učarovala aj jej. V horách prenocovala a vydala sa na spiatočnú cestu. Do Kežmarku sa vrátila po troch dňoch. Čakalo ju veľké prekvapenie. Rovno pri hradnej bráne stál jej manžel a okamžite ju uvrhol do väzenia.
Z histórie hradu Kežmarok
- hrad sa začal stavať v roku 1462,v roku 1575 vyhorel a bol obnovený iba provizórne
- o prestavbu v renesančnom duchu sa postarali až noví majitelia Tököliovci v roku 1628, ktorí modernizovali hradný palác a dostavali nové hospodárske budovy
- po vymretí rodu sa hrad stal majetkom mesta a začal sa jeho úpadok, ktorý ešte urýchlili dva požiare
- v roku 1860 bol hrad prestavaný na vojenské kasárne
- dnešná podoba je výsledkom obnovy z rokov 1962 až 1985.
Cenník a otváracie hodiny
Expozícia hradu:
Dospelí - 5 €, Dôchodcovia – 3 €, Študenti - 2,50 €, Deti – 2 €, ZŤP dospelí - 2,50 €, ZŤP deti – 1 €
Expozícia historických vozidiel:
Dospelí - 2 €, Deti, študenti, dôchodcovia – 1 €
Otváracie hodiny:
Máj – september: Po - Ne 9.00 – 16.00
Október – apríl: Po - Pia 8.00 – 15.00
Sobota, nedeľa a štátne sviatky zatvorené
Vypočítavosť ukryl za nemravnosť
Odvaha hradnej panej odísť na výlet bez manžela sa v tom čase vnímala ako nemravnosť. Žena bez manžela, cez noc, a nielen jednu, navyše s mužmi, ktorá sa vybrala do stále veľmi málo známych končín, bol vtedy čin hodný trestu.
Beatin výlet prišiel mladému pánovi vhod. Mal peniaze, majetky, no oveľa staršiu ženu, ktorú zjavne k životu nepotreboval. Láska Laskej k Tatrám mu akoby na tácke ponúkla príležitosť, ako ostať slobodným. „Laská netušila, že Albert už dávno rozmýšľa o tom, ako získať jej majetky a súčasne sa zbaviť o dvadsať rokov staršej manželky,“ vysvetľuje historička.
Smutná veža so smutným príbehom. Hladomorňa. Presne tam ju dal mladý manžel zamurovať. Aby na svoj prehrešok nikdy nezabudla, pozerala sa na krásu Tatier dlhé roky. „Jedným okienkom mala výhľad na Tatry a druhým sa jej podávala strava. Tu ostala šesť rokov,“ pokračuje Baráthová.
Vyslobodenie
Manžel si zatiaľ užíval život plnými dúškami. Peniaze rozhadzoval, kde mohol, až dovtedy, kým neprišiel aj o sídlo, za ktorého múrmi sedela jeho manželka.