BRATISLAVA. Príbeh liptovského orla krikľavého sledovala slovenská verejnosť celé tri roky. Záujem prevýšil očakávania, na dianie v hniezde a cestu migrujúceho dravca si klikli ľudia zo 173 štátov sveta spolu sedemmiliónkrát. Život slovenského orla totiž obsiahol všetko, čo moderný divák vyhľadáva - lásku, zradu, drámu, akciu a dokonca aj nečakanú zmenu pohlavia.
Sledovanie začalo v auguste 2013. V blízkosti dlhoročného hniezdiska nastražili ochranári atrapu výra, za ktorou bola tenká ornitologická sieť. Uviazol v nej približne päťročný orol. Na telo mu upevnili popruhmi ľahučkú solárnu vysielačku a pustili ho na slobodu.
Pri orloch je nezmysel určovať pohlavie nazeraním pod pierka, obe pohlavia totiž majú kloaku. Traja odborníci sa na mieste zhodli, že ide o samca. Metódu DNA vynechali, keďže orla nechceli viac stresovať a zdržiavať od mláďaťa v hniezde. Spoľahli sa na rozmery a váhu dravca, ktorého pomenovali Arnold.
Láska k prírode vzniká aj cez monitor Čítajte Dramatický návrat
Arnold vyrazil na svoje africké zimovisko v polovici septembra, čím sa začal historicky prvý zber údajov o správaní sa slovenského orla krikľavého.
„Zo začiatku sme mali určité obavy, či technológia vydrží,“ povedal Pavol Majko zo Správy TANAP-u. Nakoniec vydržala tak dlho, ako tvrdila záruka.
Orol preletel tri kontinenty a 25 štátov, vznášal sa ponad moria, pyramídy aj africké savany. „Najvzdialenejšia pozícia nás dosť prekvapila, bola v južnej Afrike, čo je vzdušnou čiarou 8400 kilometrov,“ povedal Majko.
Prvý návrat k hniezdu na Liptove trval orlovi asi dva mesiace, meškal. Vysilený z dlhej cesty zažil pri hniezde nepríjemné prekvapenie.
