PREŠOV. O potrebe integrácie hovoríme v prípade marginalizovaných rómskych komunít minimálne dve desiatky rokov. Ak sa pozrieme na politiky, ktoré sa za ten čas urobili, zistíme, že sme s tou integráciou ďaleko nezašli.
Byty nižšieho štandardu sa stavali takmer vždy v osadách. O nič lepšie na tom nie sú ani školy. Využili sa všetky možnosti, len aby rómska škola nemusela byť v obci.
Integrovať treba. Najlepšie mimo obce
Vo Veľkom Šariši takto pred rokmi postavili dvojposchodovú budovu priamo v osade, ktorú tiež nanovo nízkoštandardne vystavali ešte o čosi ďalej, ako bola tá pôvodná.
Deti z osady to mali po novom do školy vyše dvoch kilometrov. Argument za školu v osade bol teda jasný - aby to nemali ďaleko a aby sa zo školy neulievali. Integrácia ako lusk.
Vzorom, ako „správne“ integrovať, je obec Letanovce. Za veľa peňazí presídlila osadu z Raja do lokality, ktorá síce patrí Letanovciam, no s touto obcou ju nespája žiadna cesta.
Rómovia z Letanoviec majú problémy, ktoré v starej osade nepoznali Čítajte V posledných rokoch nastala móda kontajnerových škôl. Kvôli rýchlej výstavbe vznikali v osadách alebo tesne pri nich – s podporou štátu a Európskej únie. Obce väčšinou argumentujú tým, že nemajú vhodné pozemky na výstavbu a ak sa niečo nájde, tak len v blízkosti osád.
Petícia proti škôlke v centre
Ani Rokycany pri Prešove nemajú vlastné pozemky. Chcú tu vybudovať novú škôlku, pretože stará budova už kapacitne nepostačuje. Čuduj sa svete, pozemok sa našiel. Súkromný vlastník ho predal obci priamo v centre, len niekoľko metrov od terajšej škôlky.
Len čo sa ľudia dozvedeli, že obec plánuje stavať škôlku, do ktorej budú chodiť aj rómske deti, spísali petíciu. Do centra sa vraj nehodí a už vôbec nie k ich obydliam. Oficiálne hovoria, že sa naruší ich súkromie. Neoficiálne je za tým strach, že po obci budú dennodenne chodiť do škôlky a naspäť rómski rodičia s deťmi.
Hovorí sa aj o tom, že okolo materskej školy bude bordel. Petíciu podpísali ľudia, ktorí už teraz svoje deti do malej obecnej škôlky dávajú. Miesto pre ďalšie deti, tie tmavšie, však nechcú. Rómske deti sú ako keby toxickým odpadom a potencionálnou hrozbou. Ideálnym riešením by bolo postaviť dve škôlky – rómsku v osade, „bielu“ v centre.
Situácia s výstavbou škôlky však v Rokycanoch vyzerá nádejne. Obecné zastupiteľstvo petíciu neprijalo a vo svojich plánoch bude pokračovať. Je však isté, že v boji proti škôlke budú pokračovať aj jej odporcovia.
Celé číslo RNĹ03/2016 si môžete prečítať online.
Žiadosti rodičov nemohli vybaviť
Jedna materská škola už v Rokycanoch funguje. Nachádza sa v malom, starom dome hneď v susedstve kostola, ktorý má obec v prenájme. Škôlku mohlo v tomto školskom roku navštevovať maximálne pätnásť detí, z nich päť bolo rómskych. Od septembra sa však limit znížil na jedenásť detí.
Riaditeľka škôlky Tatiana Kazimi nemohla vybaviť 32 žiadostí. Preto je nová budova škôlky podľa jej slov potrebná.
„Podľa našich odhadov by nová škôlka pokryla kapacitne aj 80 detí. Časť rómskych rodičov totiž nemá informácie o tom, že môžu dieťa do predškolského zariadenia prihlásiť, preto si žiadosť vôbec nepodávajú,“ hovorí.
Podľa slov starostu Jána Kovalika obec vlastné pozemky nemá, a tak odkúpila pozemok hneď vedľa súčasnej škôlky. Stavba novej budovy by mala vyrásť v centre obce.
Proti je 97 obyvateľov, medzi nimi údajne aj niekoľko Rómov. Spísali petíciu a v nej žiadajú, aby sa na danej parcele nezačali prípravné práce pre stavbu. Podľa petičného výboru by bola nová škôlka v bezprostrednej blízkosti ich obydlí, čím by sa narušilo súkromie obyvateľov.
Starosta a poslanci sú za.
„Výstavba materskej školy je verejnoprospešná vec pre vzdelávanie v ranom detstve. Je to pre všetky deti našej obce s určitým percentom detí z marginalizovanej rómskej komunity, ktoré budú doprevádzané a odprevádzané pod dohľadom rodičov a pedagógov. Toto by nemalo narúšať súkromie,“ hovorí starosta Kovalik.
Viac na stranách 4 a 5 RNĽ 3/2016 v článku Výstavbu materskej školy chceli stopnúť petíciou. Dôvodom bolo narušenie súkromia a v rozhovore s Tatianou Kazimi.
Beata
Balogová
