BRATISLAVA. Minister vnútra Robert Kaliňák zostal podľa poslankyne NR SR Veroniky Remišovej (OĽaNO) pasívny pri novom návrhu Európskej komisie, ktorá navrhla nový rámec pre presídľovanie utečencov.
Ako upozornila Remišová v sobotu v rozhovore pre agentúru SITA, Európska komisia navrhla tento nový rámec EÚ pre presídľovanie utečencov v rámci spoločného európskeho azylového systému.
Bez stanoviska a názoru
„Napriek tomu, že tento návrh prichádza v čase slovenského predsedníctva EÚ, k tejto téme nezaznelo žiadne kvalifikované stanovisko, alebo názor našej vlády. Pritom návrh má formu nariadenia, čiže je to legislatívny akt, ktorý bude pre Slovensko záväzný, ak ho samozrejme schvália členské štáty,“ zdôraznila poslankyňa OĽaNO.
Podľa Remišovej je otázne, či v čase, keď sa Európska únia bude musieť vyrovnať s odchodom Veľkej Británie, je efektívne meniť pravidlá presídľovania migrantov spôsobom, ktorý presúva právomoci z členských štátov na Brusel. Podľa nového nariadenia Európska komisia pripraví každý rok návrh, koľko utečencov má byť presídlených v nasledujúcom roku, počty osôb pre každý členský štát, geografické priority, ako aj príspevky členských štátov schengenu.
Za každú presídlenú osobu dostane členský štát príspevok 10 000 eur z rozpočtu únie.
„Deklarovaný cieľ nariadenia, ktorým chce Európska komisia umožniť bezpečný príchod migrantov z tretích krajín do EÚ a ochrániť ich pred zneužívaním pašerákov, je chvályhodný, no nepokladám za správne, aby sa kvôli tomu museli harmonizovať postupy vo všetkých členských krajinách a presúvať právomoci na Európsku komisiu, a to pomerne rozsiahlym spôsobom. Nariadenie totiž okrem iného navrhuje zjednotiť kritéria na prijímanie migrantov v rámci presídlenia, prijímacie procesy, alebo status, ktorí majú migranti,“ konštatovala Remišová.
Svoje vlastné kritériá
V súčasnosti má každá krajina svoje vlastné kritéria, ktoré reflektujú jej špecifiká, potreby a zvyklosti. V niektorých krajinách dostanú utečenci pri príchode hneď trvalý pobyt, v iných krajinách je im udelený len dočasný pobyt. Kritéria na základe ktorých môžu požiadať o trvalý pobyt, ako napríklad znalosť jazyka danej krajiny, finančná nezávislosť, dobré správanie, sú tiež rôzne v jednotlivých krajinách EÚ.
„Napätie, ktoré medzi krajinami Európskej únie vytvára migračná kríza, sa nedá riešiť tým, že sa bude rozhodovací proces presúvať z členských štátov na Brusel. Navyše, nariadenie nešpecifikuje, akým spôsobom sa majú utečenci vyberať, prípadne na aký dlhý čas im má byť udelené povolenie na pobyt,“ povedala poslankyňa s tým, že o neistom výsledku tohto nariadenia vypovedá aj počet presídlených utečencov za minulý rok.
Remišová: Riešenie krízy je dôležité
„Od júla minulého roka bolo presídlených len 8 268 ľudí, hoci cieľom bolo presídliť 22 504 ľudí,“ povedala, pričom pripomenula, že Európska komisia spoločne s nariadením publikovala aj správu o presídľovaní, v ktorej nás kritizuje, že sme presídlili len minimálny počet ľudí z počtu, ktorý nám teoreticky prislúcha.
Riešenie migračnej krízy je podľa Remišovej pre budúcnosť Slovenska aj Európy veľmi dôležité.
„Robert Fico nedávno zdôrazňoval dôležitosť lepšej komunikácie o Európskej únii smerom k občanom. Očakávam teda, že Robert Kaliňák, pod ktorého táto problematika spadá, vysvetlí obyvateľom Slovenska, prečo takýto návrh nariadenia vznikol, a ako sa ho snažili naši úradníci pri rokovaniach v Bruseli ovplyvniť,“ dodala poslankyňa OĽaNO.
