Posledná diktatúra Európy. Toto nelichotivé označenie nosí krajina, kde nám doklady kontrolujú mladé hraničiarky, čo výzorom i chôdzou pripomínajú skôr modelky než strážkyne hraníc.
Majú vysoké čižmy, krátke sukne i elegantne nasadenú čiapku, policajtky sa navyše usmievajú a hoci nevedia po anglicky, ochotne radia, ako vyplniť turistickú imigračnú kartu. Akoby sa chcel Lukašenkov režim od prvého dojmu prezentovať v čo najlepšom svetle.
Pevnosť - hrdina
Bielorusi si pripomínajú 71 rokov od veľkého víťazstva. Ich kladný vzťah k Sovietskemu zväzu myslia zväčša úprimne. (zdroj: Juraj Červenka)Brest, pohraničné mesto, patrí hneď k najzaujímavejším bieloruským mestám. Už z poľského Terespolu vidieť vysoký obelisk, ktorý sa k nebu týči zo stredu jednej z najvýznamnejších bieloruských pamätihodností – Brestskej pevnosti, nesúcej čestný titul „Pevnosť-hrdina“.
Keď 22. júna 1941 zaútočilo nacistické Nemecko na Sovietsky zväz, prvé boje sa odohrávali aj v priestoroch opevneného komplexu. Informačné tabule píšu o odhodlaní obrancov, no o tom, že Brest patril ešte necelé dva roky predtým Poliakom a Sovieti mesto získali až na základe spojeneckého paktu s Hitlerom, už nie.
Návštevníci vchádzajú do areálu pevnosti cez obrovskú bránu v tvare hviezdy, zážitok umocňujú propagandistické piesne z čias Veľkej vlasteneckej vojny a betónové monumenty sovietskych vojakov vysoké niekoľko desiatok metrov.
Nielen Rusko, ale aj Bielorusko si pripomína 71. výročie od veľkého víťazstva Červenej armády. Prístrešky na autobusových zastávkach po celej krajine zdobia namaľované výjavy spred viac než siedmich desaťročí, vodiči majú na spätných zrkadlách uviazané takzvané Georgijevské stužky – čierno-oranžové symboly porážky nacizmu.
Rodičia počas návštevy pevnosti hrdo fotografujú svoje ratolesti v malých uniformách krasnoarmejcov, do reči sa dávame aj s dvojicou mladomanželov z Minska, ktorí si do Brestu urobili krátky výlet. Diana fotografuje svojho milého pred tankom T-34, Valerij si dokonca za malú sumu požičal repliku tankistickej uniformy.
Na dedinách či v malých mestečkách často zostávajú žiť najmä starší ľudia. (zdroj: Juraj Červenka)Prvý Lenin
Cestovateľ sa v krajine s minimálnou mierou kriminality do napätých situácií často nedostane, no neplatí to, ak si chcete bicykle prepraviť vlakom.
Putovanie totiž mienime začať na opačnom konci Bieloruska, vo Vitebsku, a hoci sme si na prepravu bicyklov kúpili lístky, personál vagónov iba krúti hlavou. Súpravy nočných spojov pozostávajú výlučne z lôžkových vozňov, každý má svoje uniformované sprievodkyne dozerajúce na poriadok.
Ženy nás prísne kontrolujú, komandujú, hrozia okamžitým vystúpením. Keď napokon ustúpime, bicykle rozoberieme a jednotlivé časti uložíme presne tam, kde chceli, naraz sú veľmi milé a priateľské.
