BRATISLAVA. Prezident Andrej Kiska nemá žiadne informácie o tom, že by sa na Slovensku malo udiať niečo zlé. V rozhovore pre denník SME hodnotí aktuálnu bezpečnostnú situáciu na Slovensku aj v Európe, riziká ruskej propagandy aj vnútropolitickú situáciu.
Len za posledný mesiac Európa zažila niekoľko teroristických útokov. Terorizmus sa dostáva do podvedomia ľudí a budí strach. Aj my novinári veľa rozmýšľame, akým spôsobom tieto udalosti vysvetľovať ľuďom. Ako tieto útoky menia našu spoločnosť?
„Aj ja ráno prichádzam s obavou k počítaču, čo sa kde stalo. Mám obavu, aj keď mi v noci zazvoní telefón. Rovnako ako mi po útokoch v Nice volal riaditeľ Slovenskej informačnej služby, aby mi vysvetlil, čo sa dialo a ubezpečil ma, že na Slovensku žiadne útoky nehrozia. Je to zvláštny fenomén, ktorý teraz žijeme. V západnej Európe pred dvadsiatimi rokmi boli teroristické útoky relatívne bežné: útočili talianske Červené brigády, nemecká frakcia tejto organizácie alebo aj ETA v záujme rôznych, aj separatistických ideálov. Dokonca počty obetí boli vyššie. Hoci sme sa počas socializmu cítili v našom policajnom režime relatívne bezpečne, počas útokov v Nice som si spomenul na (pozn. red. Oľgu) Hepnarovú, ktorá v roku 1973 nasadla do dodávky a zabila osem ľudí. Nenávidela celú spoločnosť. Takýto narušení jednotlivci boli vždy a aj budú. Dnes sa fenomén mení v tom, že chorí a frustrovaní jednotlivci, ktorí si nevedia nájsť svoje miesto v spoločnosti, sa snažia svoje činy ospravedlniť náboženstvom a sú fanatikmi aj k týmto činom vyzývaní.“
Prečo, ale existuje pocit, že terorizmu pribúda?
„Nebezpečná stránka tohto fenoménu je, že sa z nich stávajú celebrity. Všade sa o nich píše. Spomeňte si na strelca z Devínskej Novej Vsi, ktorý zabil sedem ľudí v roku 2010. Ak by sa to udialo dnes, tak pravdepodobne do pol hodiny o ňom vie celý svet ako o potenciálnom teroristovi. Médiá z týchto ľudí robia negatívne celebrity a tak sa dávajú vzorce správania pre ďalších vyšinutých jednotlivcov. Dnes ráno som s veľkým záujmom zaregistroval stanovisko niektorých francúzskych médií, že nebudú zverejňovať mená a fotky teroristov.“
Teroristické útoky si bežní ľudia často spájajú s utečeneckou krízou. Niektorí politici toto zjednodušené vnímanie priamo podporujú. Neprispievajú tým aj oni k šíreniu atmosféry strachu?
„Žiaľ, je to tak. Paradoxne, drvivú väčšinu útokov spáchali ľudia, ktorí už dlhodobo žili v Európe. Jedna z úloh, ktorá stojí pred štátmi s migrantmi, je nastaviť pravidlá tak, aby sa títo ľudia vedeli integrovať. Nedávno mi predseda Nórskeho parlamentu rozprával, že oni v porovnaní so Švédskom, kde vznikali rôzne getá, podobné problémy nemajú, lebo nastavili presné pravidlá. Zároveň, vždy keď sa krajina rozhodne niekoho prijať, musí sa dôkladná kontrola urobiť pri vstupe, čo nie je jednoduché.“
Jeden z možných dôsledkov teroristických útokov a strachu z migrantov je, že ľudia ochotnejšie prehodnotia svoje hodnoty, ako napríklad ochranu ľudských práv a slobôd. Medzinárodné organizácie už teraz varujú, že za posledné roky nastal úpadok ochrany ľudských práv vo všetkých oblastiach.
„Každá mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenie. Keď v jednorazovej vlne príde milión ľudí, je to úplne iná situácia, ako keď ich príde 10-tisíc, zvlášť v období, keď vieme, že Islamský štát verbuje svojich žoldnierov. Vtedy situáciu treba riešiť tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť daného štátu. Čo neznamená vzdať sa povinností, ktoré máme ako ľudia. Ale je pravda, že základnou úlohou každého štátu je ochrana bezpečnosti svojich ľudí. Občania sa nedokážu ochrániť sami. Bol by som šťastný, keby sme nemuseli mať armádu alebo políciu. Keby sme všetky tieto peniaze mohli dať na platy zdravotných sestier a učiteľov, na chudobné regióny. Ale nie je to možné. Keď teraz niektorí politici kričia o hrozbách terorizmu, chcel by som vidieť, ako sa prejavia napríklad pri diskusii o štátnom rozpočte a o našich medzinárodných záväzkoch vo vzťahu k obrane a bezpečnosti.“
Základnou úlohou každého štátu je postarať sa o bezpečnosť svojich občanov. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Nikto nebude spochybňovať účel NATO
Prednedávnom ste povedali, že Turecko je ostrovom stability, ale po vojenskom prevrate to už asi neplatí. Dá sa Turecko nazývať ešte demokratickou krajinou?
„Situácia pred dvoma rokmi a situácia dnes je dramaticky rozdielna.
